CANBERRA - Časť odborníkov sa domnieva, že prílišná dezinfekcia povrchov je v boji s koronavírusom preceňovaná. Namiesto toho, aby sme sa báli, že sa nakazíme po kontakte s telefónom či bankovkami, radšej by sme sa mali sústrediť na umývanie rúk a ochranu nosa, úst a očí, píše denník The Guardian.
Podľa epidemiológa z univerzity La Trobe v austrálskom Melbourne Hassana Vallyho je viac než po roku života s koronavírusom jasné, že prenos nákazy prostredníctvom povrchov nie je tak zásadný v šírení infekcie, ako sa spočiatku myslelo. "Nie je potrebné dvadsaťkrát denne umývať každý povrch. Namiesto toho si radšej poriadne umývajme ruky, dodržujme rozostupy a zostávajme doma, keď sme chorí, čo by malo byť viac než postačujúce na to, aby sme nešírili vírus ďalej," uvádza.
KORONAVÍRUS Varovanie expertov: Nechoďte na tieto štyri miesta bez poriadnej ochrany tváre!
Hlavný spôsob prenosu SARS-CoV-2 je aerosól, a to hlavne v prípade, keď je infikovaná osoba v blízkom kontakte s ďalším človekom a napríklad kýchne alebo zakašle. Kvapočky aerosólu sa potom môžu dostať do nosa, úst alebo očí neďaleko stojacich ľudí. "Nehovorím, že prenos cez povrch je nemožný a že v určitých situáciách nepredstavuje určité riziko, ale toto riziko je relatívne malé," dopĺňa Valley.
K obavám verejnosti týkajúcich sa nákazy prostredníctvom displeja mobilu, bankoviek či ďalších povrchov prispela štúdia austrálskej Organizácie pre vedecký a priemyselný výskum Commonwealthu (CSIRO), podľa ktorej môže koronavírus na takom povrchu zostať infekčný až 28 dní. Závery ale už vtedy kritizoval napríklad mikrobiológ Emanuel Goldman z americkej Rutgersovej univerzity. V článku v odbornom časopise Lancet píše, že výskumy varujúce pred nákazou z povrchov boli vykonané v laboratóriách a len málo sa podobajú podmienkam v reálnom živote. "Podľa môjho názoru je pravdepodobnosť prenosu cez neživé predmety veľmi malá, a to len v prípadoch, kedy infikovaná osoba na povrch nakašle alebo kýchne a niekto iný sa ho do jednej až dvoch hodín dotkne," vysvetľuje Goldman.
Opakované dezinfikovanie povrchov a nosenie rukavíc podľa neho dáva zmysel napríklad v nemocniciach, v menej rizikovom prostredí je to ale zbytočné. Podobne ako Vally pripomína, že by sme ale mali viac dbať na iné preventívne hygienické opatrenia. The Guardian podotýka, že zmienená štúdia od CSIRO počítala s podmienkami, v ktorých nebolo ultrafialové žiarenie, ktoré pomáha vírus zabiť. V laboratóriu je tiež kontrolovaná teplota a vlhkosť vzduchu, ktorej kolísanie taktiež ovplyvňuje správanie vírusu. Interpretácia a vysvetlenie záverov štúdie sú teda podľa Vallyho nesprávne.
