OTTAWA - Nový výskum naznačuje, že smrť neprichádza náhle, ale ide o pomalý a postupný proces. Vedecký tím sledoval viac ako šesťsto vážne chorých pacientov počas posledných chvíľ ich života. Ich cieľom je nielen lepšie porozumieť umieraniu, ale tiež predstaviť nové príležitosti darovania orgánov a tkanív.
Nová štúdia zverejnená tento týždeň v časopise New England Journal of Medicine si kladie za cieľ odpovedať na odvekú otázku, ako prebieha proces smrti. Medzinárodný tím vedcov pozorne sledoval vitálne funkcie viac ako 600 vážne chorých pacientov na jednotkách intenzívnej starostlivosti. Od ich rodín mali povolenie na odpojenie od prístrojov. Kľúčovým zistením bolo, že srdce môže počas procesu umierania niekoľkokrát prestať biť a znova začať, než sa navždy zastaví. Zo 480 pacientov zaznamenali u 67 ľudí chvíľu, kedy srdce prestalo biť a následne sa jeho činnosť obnovila. Stalo sa tak v priebehu niekoľkých sekúnd. U jednej z osôb zaznamenali po dobu štyroch minút a 20 sekúnd nulové impulzy, následne srdce začalo opäť biť.
"Ľudia sa obávali. Niektorí lekári to nechceli robiť. Niektorí vedci sa cítili nepríjemne," prezradil Sonny Dhanani, hlavný autor štúdie a lekár z Detskej nemocnice vo východnom Ontáriu. Štúdia je súčasťou výskumného programu DePPICt (Death Prediction and Physiology after Removal of Therapy Study) pod vedením Dhananiho, ktorého cieľom je hlbšie porozumieť posledným okamihom pred smrťou a predstaviť nové príležitosti na darovanie orgánov a tkanív. Otázka, kedy dôjde k smrti, nie je iba zaujímavým myšlienkovým experimentom, ale má aj pár dôležitých dôsledkov, a to najmä v spomínanej oblasti. Koniec koncov, lekári nechcú odstrániť srdce, ak počas procesu umierania stále bije. Tieto najnovšie zistenia potvrdzujú súčasný štandard, že pred určením smrti a odobraním orgánov pre darcovstvo je potrebné počkať najmenej päť minút po zastavení srdca.
Vedci na záver upozornili, že ich výskum nechce poukázať na to, ako je možné niekoho oživiť tesne pred smrťou. "Termín ‚autoresuscitácia‘ používaný v tejto súvislosti môže byť nesprávnym pomenovaním, ak sa interpretuje ako návrat do plnohodnotného života. V súčasnej štúdii žiadny pacient, u ktorého sa obnovila srdcová aktivita, nenadobudol vedomie a nezačal opäť žiť," zdôraznili. Tieto prechodné obnovenia srdcovej činnosti po odpojení od prístrojov nie sú ekvivalentné autoresuscitácii, ktorá je pozorovateľná po ukončení KPR (kardiopulmonálnej resuscitácie), pri ktorej návrat srdcovej činnosti len zriedka viedol k návratu vedomia a života.
