TEL AVIV - Existujúci materiál vyrobený človek svojím objemom prevyšuje hmotnosť celej zemskej biomasy. Uvádza sa to v štúdii, ktorá vyšla v časopise Nature. Jej autori započítali hmotnosť stavieb, infraštruktúry a ďalších objektov vyrobených ľuďmi. Zistili, že každých dvadsať rokov sa ich objem dvojnásobí a tento rok presiahol jednu teratonu, teda bilión ton. Vplyvom ľudských stavieb od dôb neolitu, kedy sa ľudia začali venovať poľnohospodárstvu, je biomasa na ústupe.
Autori štúdie uviedli, že sa snažili o presné a objektívne zmeranie rovnováhy medzi človekom a prírodou. K hmote vytváranej ľuďmi počítali betón, kov, plasty, tehly a asfalt, teda materiály, ktorých výrobu si vynucuje rozvoj mestského osídlenia. Dospeli k záveru, že na každého človeka na planéte pripadá materiál vyrobený za týždeň, ktorý svojou hmotnosťou prevyšuje hmotnosť jedného človeka. Ľudský vplyv v tomto smere sa začal na Zemi zrýchľovať na začiatku 20. storočia. Súčasná geologická epocha by mala vzhľadom na zásadný vplyv človeka na vývoj dostať názov antropocén. Tento pojem sa už používa, ale doteraz nie je jasné, čím by sa mal ohraničiť začiatok tohto obdobia.
Tím Rona Mila z izraelského Wiezmannovho vedeckého inštitútu sa snažil zmerať objem biomasy a ľuďmi vytváraného materiálu od roku 1900 do súčasnosti. Zarátaval suché zložky hmoty s vyčlenením vody. Hmota vyprodukovaná ľuďstvom zahŕňa neživé pevné predmety a nebol do nej zahrnutý odpad. Podľa výpočtov tvoril tento materiál na začiatku 20. storočia tri percentá hmotnosti planetárnej biomasy. Tento rok táto hmota váži 1,1 teratony a presahuje hmotnosť existujúcej biomasy. "Od poľnohospodárskej revolúcie sa ľudstvo zaslúžilo o to, že sa množstvo rastlinstva zredukovalo na polovicu. Moderné poľnohospodárstvo využíva na pestovanie stále viac pôdy, celkový objem pestovaných plodín je ale omnoho menší než straty spôsobené rúbaním lesov, organizáciou lesného hospodárstva a ďalšími spôsobmi využívania pôdy. Tento vývoj má vplyv na uhlíkový cyklus a ľudské zdravie," píše sa v štúdii.
Počas skúmaného obdobia začalo ľuďmi produkovanej hmoty rýchlo pribúdať v 50. rokoch 20. storočia, kedy v stavebníctve tehly nahradil betón, a tiež v 60. rokoch, kedy sa začal v infraštruktúre používať asfalt. "Zmeny v objeme ľuďmi produkovanej hmoty sa viažu na globálne udalosti ako svetové vojny a ekonomické krízy," vysvetľujú ďalej vedci. Po druhej svetovej vojne sa napríklad objem spomínanej hmoty ročne zvyšoval o viac než päť percent. Naopak v časoch ekonomického útlmu tento ukazovateľ klesal.
Vedci upozorňujú pred nepriaznivým trendom: Toto čaká Európu do polovice storočia
Na záver odborníci uviedli, že biomasy od roku 1900 postupne ubúda, zatiaľ čo ľuďmi produkovaný materiál pribúda veľmi rýchlo, ide až o 30 gigaton ročne. Ak bude tento trend pokračovať, budú na Zemi v roku 2040 viac než tri teratony ľudského materiálu.
