PARSONS - Štyridsaťjedenročný vodič nákladného vozidla Anil Gharmalkar bol na začiatku pandémie presvedčený o tom, že ochorenie COVID-19 sa preceňuje a obavy z neho sú zbytočné. Sedem mesiacov po vyliečení má však na všetko iný názor, ľutuje svoje niekdajšie výroky a pripúšťa, že byť zodpovedný sa vypláca.
Anil Gharmalkar z mestečka Parsons v Kansase bol po prepuknutí pandémie presvedčený o tom, že ide o "záležitosť, ktorá sa týka iba starých ľudí a veľkomiest" a na vidieku sa mu nemôže nič stať. „Kamarát pracuje ako zdravotník v New Yorku, takže som mal prehľad o tom, čo sa tam deje, ale bol som presvedčený, že mňa sa to netýka.“
Nakoniec sa však nakazil, ochorenie malo v jeho prípade veľmi dlhý a ťažký priebeh a sedem mesiacom po vyliečení pripúšťa, že jeho vtedajší postoj bol "smiešny a neospravedlniteľný". Stále sa totiž cíti slabý, unavený a veľmi rýchlo sa zadýcha. Navyše ho prenasledujú následky tracheotómie sprevádzané traumou z blízkosti smrti.
„Nemyslel som si, že by sa to mohlo objaviť v našom regióne,“ uviedol na video brífingu Univerzity v Kansase. „Až keď ma mama vyložila na pohotovosti a nemala rúško a ja som sa dozvedel, že musím ísť na ventilátor, vyčítal som si, že som mohol zabiť celú rodinu,“ spomína si.
Anil hovorí, že vírusu "bolo jedno, čomu on veril, lekári bojovali o jeho život a hoci je vyliečený, nie je stále celkom zdravý". Predstava, koľko ľudí zamestnala jeho liečba, ho vraj desí a nevie si predstaviť, že by sa v nemocnici stretlo v jednom okamihu viac pacientov, ktorí by potrebovali takú intenzívnu starostlivosť ako potreboval on. Američan pripúšťa, že teraz si dáva oveľa väčší pozor na svoje zdravie ako inokedy. „Som znepokojený. Neviem, ako to so mnou je a či niekedy zvládnem zdolať obyčajnú chrípku alebo hocijaké iné bežné ochorenie,“ dodáva.
