BRUSEL – Otázka toho, čo je v časoch pandémie prinášajúcej smrť a chudobu nevyhnutné pre chod spoločnosti, myká Európou. Okrem zrejmých kandidátov, ako sú obchody s potravinami či lekárne, môžu niektoré odpovede v bohatom výbere národov a kultúr tvoriacich starý kontinent dosahovať absurdných rozmerov. Čo je na jednej strane hranice dovolené, môžu úrady len o niekoľko ulíc vedľa v inej krajine zakázať, píše agentúra AP.
Nemecká kancelárka Angela Merkelová uviedla, že zatiaľ čo by bolo najspravodlivejšie zatvoriť všetko, "pravdepodobne to nie je to najpraktickejšie" riešenie. „Ak sú ľudia spokojní, len keď je zatvorené úplne všetko, tak to je stanovisko, ktoré nedáva ekonomicky zmysel,“ hovorí kancelárka. To je dôvod, prečo v Nemecku tentoraz zostali otvorené predajne áut; ich uzavretie počas prvej jarnej celoštátnej karantény ublížilo obrovskému nemeckému automobilovému priemyslu.
V Belgicku - samozrejme - zostali otvorené predajne čokolády. „Čokoláda je tu naozaj nevyhnutná surovina,“ tvrdí výrobkyňa čokolády Marleen Van Voslemová z čokoládovne Praleen v meste Halle južne od Bruselu. „Musí byť. Pretože čokoláda vás robí šťastnými.“
Šťastie európskych obyvateľov niekde visí na vlásku
Kadernícke služby, ktoré potešia veľa ľudí, vnímajú veľmi rozdielne napríklad v Taliansku a Británii; v juhoeurópskej krajine sú kaderníctva a holičstvá považované za potrebné. „Talianom naozaj záleží na ich vizáži a starostlivosti o telo,“ podotýka Charity Cheahová, spoluzakladateľka Toni & Guy Italy v Miláne. „Možno z psychologického hľadiska - vláda cíti, že návšteva salónu je chvíľou uvoľnenia od stresu a napätia, chvíľou starostlivosti o seba, ktorú ľudia potrebujú,“ dodáva. Angličania zas v minulých týždňoch narýchlo navštevovali kaderníctva, než Británii začali platiť nové koronavírusové opatrenia.
Vycibrenejšie sú tež ľudské potešenia
Láska Francúzov ku knihám je neodškriepiteľná. Žiadna iná krajina nemá viac laureátov Nobelovej ceny za literatúru a tamojšie televízne relácie recenzujúce knihy kedysi sledovali milióny divákov. Pri dnešnej prechádzke Parížom však zistíte, že kníhkupectvá sú zatvorené. Sylvia Whitmanová, ktorá prevádzkuje slávne kníhkupectvo Shakespeare and Company, ticho zúri pri pomyslení na veľké online platformy, ktoré počítajú zisky, zatiaľ čo jej obchod je zatvorený.
Len čo sa však ocitnete za hranicami susedného Belgicka, knihy sa zrazu stanú nenahraditeľným tovarom. Wouter Cajot, majiteľ kníhkupectva 't Stad Leest v Antverpách, ale nevie, čo si má myslieť. Karanténne opatrenia znížili počet okoloidúcich a potenciálnych záujemcov o knihy na hŕstku a on sa tak musí rozhodovať, či mu náklady na energie a mzdy zamestnancov stoja za to, aby jeho kníhkupectvo zostalo otvorené. Avšak keď sa nevyhnutný tovar nedá kúpiť v obchode, dá sa doručiť. „Počas prvej uzávery sme museli počas troch dní a nocí a vymyslieť webové stránky,“ hovorí Cajot. K potešeniu svojich zákazníkov, ktorí dostanú svoje knihy do niekoľkých hodín od objednania, zabezpečil aj "nové logistické vybavenie - doručovací bicykel". „Prečo si knihy objednávať u medzinárodného online giganta, keď vám ich kníhkupectvo na rohu dovezie na bicykli v ten istý deň?“ pýta sa.
Podobnú otázku si musia klásť aj vlády. Malé obchody, ktoré boli často donútené pozastaviť prevádzku, sa blížia viac a viac ku krachu. To je príležitosťou pre reťazce supermarketov a obrie internetové spoločnosti, aby uvoľnené miesto na trhu zabrali. Niekoľko krajín preto podniklo kroky, ktoré majú zabezpečiť, aby sa v nich nepredávali tovary, ktoré tvoria živobytie zatvorených obchodíkov.
Takéto rozhodnutie so sebou prináša komplikácie: niektoré supermarkety úrady donútili páskou oddeliť časť tovaru. „Knihy a časopisy sú povolené,“ vypočítava Harry Decraene, manažér jedného z obchodov reťazca Carrefour v Belgicku. „DVD, CD nosiče a hry nie sú povolené. Šijacie potreby sa môžu, papiernictvo sa môže, predávať sa môže aj záhradnícke náradie. Hrnce a panvice, hračky a vianočná výzdoba sa nemôžu,“ vysvetľuje nariadenie belgickej vlády.
