PEKING - Článok publikovaný v časopise Environmental Science & Technology Letters priniesol závažné informácie týkajúce sa topenia ľadovcov v najväčšom pohorí sveta. Podľa najnovšej štúdie je existencia masy ľadu a snehu v Himalájach ohrozená nielen zvýšeným podielom čierneho, ale aj hnedého uhlíka v ovzduší.
Himaláje predstavujú po oboch polárnych kruhoch najväčší rezervoár zľadovateného snehu, kvôli čomu sú niekedy prezývané aj "tretí pól". Priemyselné znečistenie sa však nevyhýba ani tejto oblasti. Na vážnosť situácie upozorňujú výsledky štúdie čínskych vedcov realizovanej na výskumnej stanici Qomolangma. Na nej analyzovali zloženie častíc vo vzduchu nad pohorím rozkladajúcim sa v Indii, Pakistane, Afganistane, Číne, Bhutáne a Nepále. Pozorovania zaznamenali alarmujúcu prítomnosť hnedých uhlíkových dechtových častíc, ktoré tvorili až 28 percent všetkých čiastočiek nachádzajúcich sa v ovzduší. O prítomnosti čierneho uhlíka sa vedelo už predtým; ten totiž putuje vzdušnou trasou z Číny a Indie smerom k Tibetskej náhornej plošine. Ako sa ale najnovšie zistilo, rovnakou cestou sa presúva aj hnedý uhlík.
A recent study in Environmental Science & Technology Letters detected brown carbon 'tarballs' in the Himalayan atmosphere. https://fal.cn/3bpPa
Posted by American Chemical Society on Friday, 6 November 2020
Aký je rozdiel medzi týmito prvkami? Čierny uhlík vzniká pri neúplnom spaľovaní fosílnych palív, biopalív a vyskytuje sa aj v sadziach. Hnedý uhlík je zmiešaný s kyslíkom a so stopami ďalších prvkov ako dusík, síra a draslík. Uvoľňuje sa najmä pri spaľovaní biomasy a tvorí dechtové guľôčky, ktoré dosahujú veľkosť niekoľko stoviek nanometrov. Práve prítomnosť týchto drobných čiastočiek v ovzduší spôsobuje, že zľadovatený sneh nie je schopný dostatočne odrážať slnečné svetlo v dôsledku čoho sa narúša jeho povrchová vrstva.
Obyvateľov šokoval výhľad z domu: Po 30 rokoch opäť videli tú nádheru na FOTO
Výskumníci zdokumentovali zvýšený podiel týchto častíc v ovzduší práve v dňoch, keď hladina jeho znečistenia dosahovala najvyššie hodnoty. Kombináciou satelitných údajov a veterných záznamov dokonca sledovali, ako sa hnedý uhlík tvorí pri spaľovaní biomasy v oblasti Indogangskej nížiny. Najskôr bol stlačený vzduchom smerom nadol, potom sa postupne tiahol k Tibetskej náhornej plošine. Podľa autorov štúdie by sa tieto zistenia mohli stať podkladom pre ďalší výskum v tejto oblasti.
