HOUSTON - Nová štúdia zverejnená v časopise European Journal of Epilepsy objasňuje, ako COVID-19 u pacientov narušuje funkcie mozgu. Vedci zistili, že náchylnejší na zmenu fungovania sú starší muži. Zároveň vyhlásili, že tieto zmeny sú pravdepodobne trvalé. Apelujú preto na ľudí, aby si uvedomili nebezpečnosť koronavírusu a možné následky po prekonaní choroby.
Vedci z Baylor College of Medicine v Houstone preskúmali 84 štúdií zahŕňajúcich viac ako 600 pacientov, u ktorých bola diagnostikovaná choroba COVID-19. Ich priemerný vek bol 61 rokov a dve tretiny z nich tvorili muži. Autori štúdie u pacientov skúmali výsledky elektroencefalogramov, známe ako EEG. Tieto testy identifikujú abnormality v mozgových vlnách. Podľa Zulfiho Haneefa, spoluautora štúdie a odborného asistenta neurológie a neurofyziológie na Baylor College, bolo spomalenie mozgových vĺn u infikovaných osôb bežné. To naznačuje, že mozog nefunguje správne. Navyše sa ukázalo, že starší muži sú zdanlivo náchylnejší na zmeny mozgových vĺn. Tieto zistenia sú v súlade s nedávnym výskumom, ktorý odhalil, že vírus je smrteľnejší u staršej populácie a u mužov.
Zmena v duševných schopnostiach sa vyskytla u väčšiny pacientov, preto experti vo svojich štúdiách použili EEG. Pacienti napríklad neboli pri plnom vedomí, neodpovedali primerane alebo boli vo všeobecnosti spomalení. Odborný asistent neurológie v divízii epilepsie na Ohio State University Wexner Medical Center Assad Amin uviedol, že duševné zmeny obvykle pozorujú na kriticky chorých pacientoch. Niektoré mozgové abnormality spojené s infekciou COVID-19 sa prenášajú nepriamo. Ide o dôsledok toho, že vírus ovplyvňuje aj iné orgánové systémy. "Postihnutie pľúc spôsobuje, že sa do mozgu dostane menej kyslíka, a postihnutie srdca zase spôsobuje, že sa do mozgu dostane menej krvi," vysvetlil Haneef.
Infektológovia zverejnili mimoriadne znepokojivé zistenie o ľuďoch s KORONAVÍRUSOM
Ale Haneef a ďalší výskumník Arun Antony z neurologickej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity v Pittsburghu sa obzvlášť zaujímajú o to, či vírus priamo napáda mozog. Spozorovali totiž, že ku zmenám vo funkcii mozgu najčastejšie dochádza vo frontálnom laloku, ktorý sa nachádza priamo za čelom a hrá kľúčovú úlohu vo vedomí, pamäti, pozornosti a reči. "Aj keď o tom nemáme priame dôkazy, existujú určité náznaky, že prevaha zmien v čelnom laloku, ktorý je blízko vstupného bodu vírusu do nosohltanu/nosa, naznačuje priame šírenie vírusu," podotkol Haneef.
Sú mozgové abnormality trvalé?
Zatiaľ nie je jasné, či sú niektoré z týchto mozgových zmien trvalé. Podľa Haneefa boli v štúdii zaregistrované záchvaty u viac ako piatich percent pacientov s COVID-19, čo naznačuje určitú mieru poškodenia mozgu. Haneef sa domnieva, že akékoľvek poškodenie mozgu je pravdepodobne trvalé, pretože mozog nie je tkanivo, ktoré sa dokáže samo regenerovať. Profesor neurológie, pediatrie a genetiky na Stanfordskej univerzite Lawrence Steinman dodal, že chápanie mozgových abnormalít spôsobených chorobou COVID-19 je zatiaľ predmetom skúmania. Zároveň dúfa, že niektoré neurologické zmeny časom ustúpia.
Tento výskum nepochybne zdôrazňuje závažnosť vírusu a jeho dlhodobé následky, čo potvrdil aj Haneef. "Mnohí ľudia si myslia, že ochorejú, uzdravia sa a všetko sa vráti do normálu. Ale tieto zistenia nám hovoria, že môžu existovať dlhodobé problémy, čo je niečo, čo sme tušili, a teraz nachádzame ďalšie dôkazy, ktoré túto teóriu podporujú," uzavrel.
