EXETER - Nové dokumenty odhalili, že niekdajší britský premiér Winston Churchill zvažoval zhodenie jadrových bômb na Rusko počas studenej vojny v roku 1951. Chcel tak dosiahnuť, aby Rusko pristúpilo na jeho podmienky. Profesor na jednej z britských univerzít priznal, že išlo o dobrú stratégiu.
Podľa pamätného spisu, ktorého autorom je generálny manažér New York Times Julius Ochs Adler, mal Churchill v čase studenej vojny zvažovať zhodenie jadrových bômb na Rusko. Údajne chcel zbombardovať aj Čínu. Za najlepší spôsob ukončenia konfliktu považoval dať Rusku ultimátum. Ak by ho odmietlo, na jedno z ruských miest by pravdepodobne zhodil atómové bomby. Bývalý viacnásobný minister by následne varoval Rusko, aby obyvateľov vybraných miest okamžite evakuovalo. Bol presvedčený o tom, že Rusko odmietne jeho podmienky, a tak rokoval o plánoch na bombardovanie jedného z cieľov, v prípade potreby aj ďalších. Churchill dúfal, že tretím útokom Kremeľ nakoniec splní stanovené podmienky.
Adler v memorande opisuje konverzáciu, ktorú viedol počas obeda v Churchillovom dome v Kente v nedeľu 29. apríla 1951, informujú britské médiá. Sedemdesiaťšesťročný Julius dostal pohár šampanského Pol Rogera, ktorý bol podľa jeho slov "neobvyklého tvaru a veľkosti". Potom uviedol, že Churchill označil spoločnú politiku Veľkej Británie medzi USA a Ruskom za "slabú a nie agresívnu". "Trochu náhle sa ma spýtal na oficiálny údaj o zásobách atómových bômb a na náš odhad dostupných ruských dodávok. Odpovedal som, že som nebol vo vnútorných kruhoch vlády, a preto som nebol zaťažený tým úžasným tajomstvom," spomína Adler, bývalý dôstojník americkej armády, v memorande.
"Potom nás (Churchill) druhýkrát zaskočil tvrdením, že ak by bol predsedom vlády a mohol zabezpečiť súhlas našej vlády, stanovil by Rusku určité podmienky vo forme ultimáta. Po ich odmietnutí by mal byť Kremeľ informovaný o tom, že pokiaľ to neprehodnotí, atómovo zbombardujeme niektoré ruské mesto," pokračuje. Adler následne povedal Churchillovi, že nemá pocit, že by americký ľud "niekedy súhlasil s takouto formou preventívnej vojny a atómové bomby použil iba ako odvetu".
Vedúci oddelenia histórie na Univerzite v Exeteri Richard Toye objavil toto memorandum v novinách patriacich spoločnosti New York Times Company. Povedal, že Churchill odporúčal realizovať spomínané praktiky v roku 1949, keď Sovietsky zväz nemal jadrové zbrane. Toye síce pripustil, že Churchillov prístup k atómovým bombám síce nebol brilantný, no "stratégia, ktorú presadzoval v kancelárii, bola dobrá".
