LOS ANGELES - Vedci z Univerzity v Južnej Kalifornii zadefinovali pravdepodobné poradie príznakov ochorenia COVID-19. Ich identifikácia môže pomôcť lekárom ho včas diagnostikovať. Autori štúdie uvádzajú, že ak by bol takýto zoznam zostavený na začiatku pandémie, jej dopad mohol byť oveľa miernejší.
Striptízový klub ako nové ohnisko nákazy! Zamestnanec má COVID-19, stovky zákazníkov sú v ohrození
Americkým biológom sa podarilo identifikovať poradie príznakov ochorenia COVID-19. Zistili to na základe štúdie 55 924 prípadov zo Svetovej zdravotníckej organizácie z obdobia od 16. do 24. februára 2020 a pridali k nim aj 1100 prípadov z obdobia od 11. decembra 2019 do 29. januára 2020, ktoré im poskytla Expertná skupina pre lekárske ošetrenie v Číne. Zamerali sa na príznaky, ktoré boli ľahko rozpoznateľné alebo objektívne a porovnávali ich s neurologickými prejavmi, akým je napríklad strata čuchu. Po vyhodnotení jednotlivých dát zadefinovali poradie najpravdepodobnejších symptómov nasledovne: horúčka, kašeľ, nevoľnosť/zvracanie a hnačka. "Najmenej pravdepodobným príznakom koronavírusovej nákazy je hnačka, nevoľnosť alebo zvracanie. Nasleduje kašeľ a nakoniec horúčka," uviedli vedci v záverečnej správe.
Príznaky COVIDU-19 sú veľmi podobné chrípke. Odlíšiť tieto dve ochorenia je obzvlášť náročné najmä počas chrípkového obdobia. Pre lepšie rozlíšenie porovnali autori štúdie COVID-19 s 2500 prípadmi chrípky z USA a Európy v rokoch 1994 až 1998 a taktiež s už známymi koronavírusmi MERS a SARS. Zistili, že chrípka zvyčajne začína kašľom, zatiaľ čo COVID-19 a iné choroby spôsobené koronavírusmi začínajú horúčkou. Načasovanie a príznaky v hornom a dolnom gastrointestinálnom trakte sú ale pri COVID-19 v porovnaní so SARS a MERS odlišné. "Toto zistenie môže byť prínosné najmä v chrípkovom období, kedy je ťažké odlíšiť, či ide o bežnú chrípku alebo koronavírusovú infekciu," uviedol profesor Peter Kuhn. U niektorých pacientov sa však môže COVID-19 prejaviť odlišne. Viacerí napríklad uviedli, že prvým symptómom, ktorý u seba spozorovali, bola práve hnačka.
Biológovia v tejto súvislosti poukázali na potrebu merania teploty pred vstupom do verejných zariadení a inštitúcií. Znalosť pravdepodobného poradia príznakov môže podľa nich urýchliť nástup liečby a zachrániť viac životov. "Keby bola takáto systematická klinická prax štandardom už na začiatku šírenia nákazy, možno by sme dokázali udržať toto ochorenie na úrovni regiónov a predišli by sme svetovej pandémii," skonštatoval Kuhn.
