ARICA - Časopis Nature Scientific Reports priniesol nie príliš optimistickú správu odhaľujúcu súvislosť medzi odlesňovaním a šancami na zachovanie života na našej planéte. Podľa nej môže súčasné tempo likvidácie zalesnených plôch spôsobiť globálny kolaps už v priebehu niekoľkých desaťročí.
Hrozivé zistenie vedcov! Drancovanie lesov nemá konca, pandémia môže všetko ešte zhoršiť
Enviromentálne výskumy realizované v ostatných desaťročiach vo väčšine prípadov upozorňujú na zúfalý stav životného prostredia a varujú pred ekologickou katastrofou. Podobné výsledky priniesla aj štúdia dvoch matematických fyzikov z Čile a Veľkej Británie, ktorí vypočítali, že pri súčasnom tempe a rozsahu odlesňovania má Zem veľmi nízku pravdepodobnosť na prežitie. Podľa ich záverečnej správy má ľudstvo iba 10-percentnú šancu prežiť a počas najbližších 20 až 40 rokov sa nevyhne katastrofickému kolapsu. "Zo štatistického hľadiska sme dospeli k údajom, ktoré vychádzajú z kvantitatívnej analýzy udržateľnosti súčasného rastu svetovej populácie v súvislosti s procesom odlesňovania," vysvetľujú Mauro Bologna a Gerardo Aquino.
Podľa nich je málo pravdepodobné, že sa tieto parametre zásadne zmenia. Ich výpočty sú však čisto teoretické a majú isté obmedzenia. Autori štúdie totiž použili na pochopenie zložitých systémov model, ktorý pripúšťa nemeniteľnosť určitých parametrov. Vychádzali napríklad z toho, že rast populácie a miera odlesňovania zostanú konštantné, čo však nemožno zaručiť. Vo výpočtoch bol tiež les chápaný ako náhrada za všetky zdroje života, čo je tiež veľmi zjednodušujúce. Štúdia ale na druhej strane priniesla presvedčivú súvislosť medzi likvidáciou lesného porastu a kolapsom populácie. Dvojica vedcov síce uvádza, že pri súčasnej miere odlesňovania zmiznú všetky lesy "až" v priebehu 100 až 200 rokov, ale ich nedostatok začne spôsobovať ľudstvu problémy oveľa skôr. "Je nesprávne, ak si ľudia myslia, že odlesňovanie nepriaznivo ovplyvní ľudské spoločenstvo až vtedy, keď bude vyrúbaný posledný strom. Postupné zhoršovanie životného prostredia v dôsledku odlesňovania môže vážne ovplyvniť civilizáciu a spôsobiť jej kolaps dávno predtým."
Obaja pripúšťajú, že jednou z najvýraznejších schopností človeka je jeho schopnosť prispôsobiť sa a inovovať, a preto predpokladajú, že k riešeniu tohto problému môžu prispieť tak technológie, ako aj veda. Bologna a Aquino však upozorňujú, že spotreba prírodných zdrojov, najmä lesov, je v rozpore so správnou technologickou úrovňou. Čiže ak sa zásadne neposunie paradigma, znamená to, že čím viac bude napredovať technológia, tým viac bude dochádzať k likvidácii lesov. Autori taktiež spomínajú tzv. Fermiho paradox, ktorý sa zaoberá otázkou, prečo sa pozemšťania zatiaľ nestretli s inou mimozemskou civilizáciou napriek vysokej pravdepodobnosti jej existencie. V tejto súvislosti vychádzajú mnohí z teórie, že tieto civilizácie nie sú schopné dostať sa na dostatočnú technologickú úroveň, aby mohli opustiť svoju sústavu ešte predtým, ako vyčerpajú zdroje. V podstate to znamená, že mimozemšťania by mohli zahynúť ešte predtým, ako sa dostanú do zóny medzihviezdneho prieskumu. Vedci takto naznačujú, že práve utrpenie, ktorému budeme čeliť v najbližších niekoľkých desaťročiach, nás prinúti realizovať rýchlu transformáciu.
