SOUTHAMPTON - Vedci z Univerzity v Southamptone zverejnili v časopise Scientific Reports nové zistenia týkajúce sa hladiny oxidu uhličitého. Predpokladajú, že do roku 2025 bude v atmosfére najvyšší podiel tohto prvku za posledných niekoľko miliónov rokov. Jeho hodnota sa síce pod vplyvom rôznych faktorov neustále mení, ale celkovo má stúpajúci trend.
Skamenený zooplanktón zo sedimentov z Karibského mora sa stal predmetom skúmania anglických vedcov, ktorí sa snažili zistiť, aký podiel v atmosfére mal oxid uhličitý za posledných 3,3 milióna rokov. Povrchové štruktúry ulít slúžia totiž ako záznamník dokumentujúci pH faktor morskej vody, ktorý je zasa ovplyvnený podielom tohto prvku v atmosfére. Zo zloženia planktónu tak dokázali zistiť, aké hladiny vykazoval CO2 v najteplejších obdobiach pliocénu. V tom čase bola hladina morí oveľa vyššia, polárne čiapky omnoho menšie a planéta bola o tri stupne Celzia teplejšia ako dnes. Výskumníci porovnali jednotlivé údaje a na základe toho predpokladajú, že do roku 2025 bude v atmosfére najvyšší podiel CO2, aký si naša planéta pamätá za posledných 3,3 milióna rokov.
Štúdia sa zamerala na časový úsek 200 000 rokov medzi obdobím 3,35 a 3,15 miliónmi rokov, teda na začiatok stupňa piacenz (vrchný pliocén), keď sa otepľovala klíma a priemerná globálna teplota stúpala k vyšším hodnotám. Autori výskumu odpozorovali, ako hladina oxidu uhličitého kolísala každých 3000 až 6000 rokov. "Geologická minulosť je veľmi zaujímavá a poskytuje nám informácie o tom, ako klimatický systém, ľadové štíty a hladina morí reagovali na zvýšenie hladiny CO2. Tento konkrétny interval sme študovali podrobne, pretože nám dáva poznatky, ktoré sú aktuálne aj pre súčasný klimatický stav," uviedol vedúci štúdie Elwyn de la Vega.
Observatórium na Havaji odhalilo desivé fakty: Toto sa ešte v dejinách ľudstva nestalo!
So svojimi kolegami zistil, že v najteplejších časových obdobiach bola hladina oxidu uhličitého v atmosfére v rozmedzí od 380 do 420 častíc na milión (ppm) CO2. V máji 2020 pritom po prvýkrát prekročila hranicu 417 ppm. Podľa vedcov bol síce podiel prvku v atmosfére v rôznych časových obdobiach premenlivý, ale z týchto údajov vyplýva, že z celkového hľadiska má narastajúci trend. Za posledné desaťročie sa jeho hladina zvýšila o približne 2,4 ppm ročne. "Z tohto je zrejmé, že o päť rokov prekročí úroveň, aká tu nebola od pliocénu," uzatvára de la Vega.
