QUITO - Do voľnej prírody na jednom z galapágskych ostrovov vypustili ekvádorskí ochranári pätnásť samcov korytnačiek sloních, ktorí v uplynulých desiatkach rokov pomáhali so záchranou svojho druhu. Bol medzi nimi aj viac ako storočný Diego, ktorému je pripisovaný hlavný podiel na záchrane poddruhu chelonoidis nigra hoodensis, informovala agentúra Reuters.
Pätnásť korytnačích samcov sa zúčastnilo rozmnožovacieho programu na ostrove Santa Cruz. Úsilie ochranárov bolo úspešné a od 60. rokov minulého storočia sa v programe podarilo splodiť cez 2000 korytnačích potomkov. Diegov sexuálny apetít pritom hral zásadnú úlohu, pretože podľa odhadov sa len jemu podarilo splodiť 800 potomkov.
Čítajte aj: Dychberúce VIDEO najväčšej migrujúcej kolónie korytnačiek na svete: Budete jasať!
Program sa skončil na začiatku tohto roka, a Diega preto v pondelok vypustili do voľnej prírody na rodnom ostrove Española, ktorý je rovnako ako Santa Cruz súčasťou Galapág. Pripojil sa k 2000 jedincom tamojšej korytnačej populácie, ktorá podľa zoológov zo 40 percent nesie jeho gény.
Diego teraz váži asi 80 kilogramov, meria 90 centimetrov na dĺžku a 1,5 metra na výšku.
Diego, the Galápagos tortoise with a species-saving sex drive, retires https://t.co/e07GlhNBK8
— BBC News (World) (@BBCWorld) June 16, 2020
„Pätnásť korytnačiek z Espaňoly vrátane Diega sa vracia domov po desiatkach rokov rozmnožovania v zajatí, ktorým zachránili svoj druh pred vymretím. Ich ostrov ich prijíma s otvorenou náručou,“ uviedol na Twitteri ekvádorský minister životného prostredia Poaňo Andrade.
Správa Galapágského národného parku uvádza, že Diego bol odchytený pred 80 rokmi vedeckou expedíciou. Potom bol nejaký čas v zoologickej záhrade v kalifornskom San Diegu. Ešte pred 50 rokmi žili na Espaňole iba 2 samce a 12 samičiek jeho poddruhu chelonoidis nigra hoodensis, inde tieto vzácne korytnačky nežijú.
Galapágy, ktoré ležia 900 kilometrov západne od Ekvádoru, sú pre svoju jedinečnú faunu a flóru zapísané na zozname svetového dedičstva UNESCO. V roku 1835 na ostrovoch strávil šesť týždňov pozorovaním živočíchov britský prírodovedec Charles Darwin. Zrejme práve na základe výsledkov týchto pozorovaní usporiadal svoju základnú koncepciu prirodzeného vzniku a vývoja druhov evolúcie, ktorej hlavnou hybnou silou je prírodný výber.
Pôvodne bolo na Galapágoch 14 poddruhov korytnačiek sloních. Dva poddruhy už vyhynuli. Naposledy v roku 2012 uhynul posledný zástupca poddruhu chelonoidis nigra abingdonii (korytnačka slonia pintská), ktorý niesol meno Osamelý George. Ekvádorskí vedci ale neskôr objavili v kráteri jednej z galapágskych sopiek niekoľko miešancov, ktorí nesú zhodnú DNA s korytnačkou ako Osamelý George.
