HOBA WEST - Tento rok uplynie sto rokov od nálezu najväčšieho celistvého meteoritu na zemskom povrchu. Zhruba 60-tonové teleso nazvané podľa neďalekej farmy Hoba West leží v africkej Namíbii 20 kilometrov západne od mesta Grootfontein.
Meteorit objavil správa farmy Jacobus Hermanus Brits úplnou náhodou pri orbe poľa. Akurát obrábal statok s pluhom, ktorý ťahali silné voly. Z jeho vlastných záznamov nie je jasný presný dátum objavu, vie sa len, že to bolo v roku 1920 niekedy medzi júnom a augustom. Farmár v osudný deň viackrát započul hlasný škrípavý zvuk pochádzajúci zo zeme. To sa hrany pluhu zachytávali o povrch meteoritu. Nakoniec vysilený vôl zastal a Jacobus začal zisťovať, čo ho zabrzdilo. Vlastnými silami odhalil celistvý kus železnej masy obalenej zemskou soľou s rozmeri tri krát tri metre. Neskôr z meteoritu časť odštiepil, tá sa neskôr dostala do rúk ťažobnej spoločnosti South West Africa Company Ltd. so sídlom v Londýne.
Podrobné skúmanie preukázalo, že meteorit je železného pôvodu. Jeho rozmery sú závratné - Hoba meria 2,95x2,84x0,9 metra. Hmotnosť sa pohybuje okolo 65-70 ton. Postupným odvetrávaním, ale aj v dôsledku vandalizmu, sa meterorit mierne zmenšil. Tvorí ho železo (82,4 percenta), nikel (16,4 percenta) a kobalt (0,8 percenta s malými stopami iných kovov). Z hľadiska delenia meteoritov ide o tzv. ataxit, ktorý sa vyznačuje nadmerným obsahom niklu (viac ako šesť percent), spresňuje amatérsky astronóm Petr Horálek.
Hoba na Zem dopadol pred asi 80-tisíc rokmi. Napriek svojim obrovským rozmerom nevytvoril žiadny viditeľný kráter. Môže za to jeho ploský tvar. Vedci predpokladajú, že pri prelete zemskou atmosférou sa vďaka svojej ploche natoľko zbrzdil, že posledné desiatky kilometrov už padal len voľným pádom a hustý vzduch ho ešte viac spomaľoval. "Dopad na Zem tak zrejme vyzeral podobne, ako by vyzeral dopad tučnej knihy na zaprášenú podlahu," uvádza Horálek. Neskôr sa kozmické teleso postupne zahalilo pod prašný zemský povrch, ktorý ho na tisíce rokov zaizoloval.
Namíbijská vláda meteorit v roku 1955 vyhlásila za národnú pamiatku. V súčasnosti je prístupný verejnosti. Je síce chránený pred vandalmi, no i tak sa nevyhne občasným barbarským zásahom. Ha hrane meteoritu vidno množstvo násilných zárezov, ktoré dokazujú snahu turistov si časť telesa odniesť so sebou.
