WASHINGTON - Ako jeden štát za druhým vyhlasoval obmedzenie pohybu svojich obyvateľov so zdrvujúcim vplyvom na miestne ekonomiky, vyvstáva otázka - milióny ľudí každý rok dostanú chrípku a desiatky tisíc ich na ňu zomrú. Prečo sa kvôli chrípke neuzavierajú spoločnosti, pýta sa americký denník The Wall Street Journal (WSJ).
Americké stredisko pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) uvádza, že sa ostatnú sezónu nakazilo chrípkou 55 miliónov Američanov a 63 000 ich zomrelo. V porovnaní s tým sú čísla týkajúce sa nákazy koronavírusom neporovnateľne nižšie. Tie však nehovoria všetko, poznamenáva WSJ. Na začiatok, bilancia infikovaných chrípkou udávaná CDC je odhadom všetkých chorých, údaje o infikovaných COVID-19 sa týkajú len skutočne diagnostikovaných pacientov. CDC niekedy v budúvnosti zverejní odhad celkového počtu ľudí s koronavírusom, zatiaľ je však porovnanie týchto údajov u obidvoch ochorení porovnávaním jabĺk s hruškami.
COVID-19 sa naviac od chrípky líši tým, ako rýchlo sa šíri ako dlho vyžaduje liečbu a ako ťažké je to ochorenie. Nákaza, na ktorú doposiaľ neexistuje liek, tiež kladie veľmi veľké bremeno na zdravotnícky personál a nemocnice. Namiesto jemných vĺn infikovaných ľudí, ktoré sa tiahnu naprieč celou krajinou niekoľko mesiacov, zavalila prílivová vlna COVID-19 za polovičný čas iba pár miest. Koncentrácia rýchlo nahromadených ťažkých priebehov ochorení úplne zahltila zasiahnuté oblasti. Panuje pritom obava, že bez spoločenských obmedzení, ktoré sú v tejto chvíli jedinou účinnou metódou proti šíreniu nákazy, sa rovnaký jav bude opakovať aj na iných miestach.
Náčrt pandémie chrípky H1N1 z roku 2009 môže slúžiť ako ukazovateľ rozdielu v rýchlosti prenosu medzi chrípkou a koronavírusom. Ak porovnáme len laboratórne potvrdené prípady, vírusom H1N1 sa za prvých 102 dní nakazilo 43 677 ľudí, z ktorých 302 zomrelo. Za obdobie o 22 dní kratšie koronavírus dostalo deväťkrát viac ľudí a COVID-19 ich podľahlo až 42-krát viac. Nielenže kvôli COVID-19 prichádza do nemocnice viac pacientov než je zvyčajné, ale vyžadujú si tiež ďalšiu liečbu. Priemerná doba hospitalizácie dospelého s chrípkou je 3,6 dňa. V nemocniciach v oblasti Seattlu, kde sa liečili prví pacienti, ktorí v USA na COVID-19 zomreli, strávili títo ľudia v priemere 12 dní, 9 dní na JIS a 10 dní napojení na pľúcny ventiláror. V prípade preživších boli tieto údaje 17 dní v nemocnici, 14 na JIS-ke a 11 dní na ventilátore.
Mať nemocnicu plnú pacientov s vysoko nákazlivou chorobou taktiež vyčerpáva zásoby ochranných pomôcok, čo vystavuje riziku prítomných zdravotníkov. V chrípkovej sezóne sa pritom podobná ochrana používa len výnimočne v niektorých izbách. Väčšina personálu má určitú imunitu voči chrípke, či už prirodzenú alebo nadobudnutú očkovaním. Proti COVID-19 však očkovanie neexistuje. Existuje ale jedna vlastnosť, vďaka ktorej je koronavírus menej problematický ako chrípka. "Nemení sa a nemutuje takým tempom, ako to dokáže chrípka," poznamenala Allison Weinmannová, špecialistka na infekčné choroby. To môže farmaceutickým firmám uľahčiť vývoj účinného očkovania, ktoré by z COVID-19 mohlo nakoniec urobiť rovnako bežné ochorenie, akým je sezónna chrípka.
