HAMBURG - Výsledky štúdie nemeckých vedcov potvrdili, že Severný pól zažije svoje prvé leto bez ľadu oveľa skôr, ako sa predpokladalo. Vo svojej záverečnej správe autori uviedli, že tento jav je neodvratný a neovplyvní ho ani okamžité zníženie emisií uhlíka. Svoje tvrdenia opierajú o údaje získané z rôznych klimatických modelov.
FOTO Vedci objavili rekordnú ozónovú dieru nad Arktídou: Toto sa stane v najbližších týždňoch
Spoločné sociálno-ekonomické cesty (SSP) a Projekt prepojeného modelu vzájomného porovnávania (CMIP) zahŕňajú scenáre vývoja sociálnych a ekonomických globálnych zmien do roku 2100. Na základe týchto údajov je možné zistiť, ako sa bude meniť zemská klíma v závislosti od prijatých opatrení v oblasti emisií skleníkových plynov.
A práve dáta získané zo štyridsiatich takýchto modelov použili vedci z Hamburskej univerzity vo svojej štúdii. Zdokumentovali zvyšujúci sa podiel uhlíka v ovzduší a s ním spojené globálne otepľovanie, ktoré už teraz spôsobuje masívny úbytok ľadovcov v Arktíde. Z ich zistení vyplýva hrozba, že prvé leto bez ľadu zasiahne oblasť Severného pólu už do roku 2050. Tomuto sa javu sa už, bohužiaľ, podľa vedcov nedá zabrániť a neovplyvní ho ani prípadné rýchle zníženie emisií oxidu uhličitého.
Uhlíkový rozpočet, ktorý vyjadruje, koľko uhlíka už ľudstvo zoxidovalo a koľko ešte zoxidovať môže, aby globálne oteplenie nepresiahlo úroveň dva stupne Celzia, predstavuje zhruba 1000 Gt oxidu uhličitého. "Prekvapilo nás, že ak aj rýchlo a podstatne znížime globálne emisie a udržíme globálne otepľovanie pod dvomi stupňami Celzia, arktický morský ľad pravdepodobne aj tak zmizne počas niektorého leta v priebehu nasledujúcich troch desaťročí," uviedol Dirk Notz, autor výskumu, ktorého výsledky boli publikované v odbornom časopise Geophysical Research Letters.
Notz doplnil, že takýto scenár vykazovalo 101 zo 128 simulácií, z ktorých vyplýva, že podiel ľadovej masy Arktického mora sa zmenší o jeden milión km² počas letného obdobia ešte pred rokom 2050. Budúci masívny úbytok ľadu preukázali aj modely založené na vysokých emisiách oxidu uhličitého.
Ochrana ľadovcov je pritom pre život na zemeguli veľmi dôležitá. Ľad zohráva kľúčovú úlohu pri podpore arktických ekosystémov a pri regulácii globálnych cyklov počasia. Zároveň vytvára vhodné životné podmienky pre miestne živočíchy. V lete vždy dochádzalo k úbytku ľadu, ale v posledných rokoch sú jeho straty masívnejšie a rýchlejšie. Výsledky zverejnenej štúdie sú tak výzvou, aby boli prijaté rázne opatrenia eliminujúce zníženie emisií oxidu uhličitého, aby sa sezónne letné roztápanie Severného pólu nestalo celoročnou záležitosťou.
