RÍM - Príliš mnoho športu unavuje nielen telo, ale aj mozog a vedie k tomu, že sme viac impulzívni. Športovci, od ktorých sa požadujú intenzívne výkony, vykazujú známky mentálnej únavy a stávajú sa menej racionálnymi, píše taliansky denník Corriere della Sera.
Ako hovorí príslovie - všetkého príliš škodí. Aj keď hovoríme o športe. Vo chvíli, keď sa športové úsilie stáva prílišným, odráža sa to ako na našom fyzickom stave, tak i na našom myslení. Skrátka, aj mozog sa unaví a dôsledky sú prekvapivé.
Francúzska štúdia, ktorú koordinovala nemocnica Hopital de la Salpetriére spolu s parížskou Sorbonnou, pomocou funkčnej magnetickej rezonancie ukázala, ako v dôsledku veľmi intenzívnej a dlhodobej fyzickej námahy vykazuje mozog pokles aktivity niektorých neurónových okruhov. Konkrétne to znamená, že to pocítia mozgové spoje, mozog sa unaví a znížia sa kognitívne schopnosti.
Vedci do svojej štúdie zahrnuli 37 profesionálnych športovcov v priemernom veku 35 rokov. Rozdelení boli na dve skupiny, z ktorých jedna zvyšovala svoj výkon o 40 percent po dobu troch týždňov. Športovci vyplňovali sériu testov týkajúcich sa správania, zatiaľ čo vedci hodnotili mieru ich fyzického a kognitívneho výkonu.
A čo sa ukázalo? Športovci, od ktorých sa vyžadovalo väčšie fyzické úsilie, vykazovali väčšie známky únavy, fyzickej aj kognitívnej. Pri teste, ktorého cieľom bolo zhodnotiť, ako by sa správali v prípade dôležitých ekonomických rozhodnutí, sa ukázalo, že tí športovci, ktorí boli po vysokom výkone unavení, boli rovnako impulzívnejší. Dávali prednosť menšiemu, ale okamžitému ekonomickému zisku pred väčším, na ktorý by však museli počkať.
Táto impulzívnosť má svoje vysvetlenie. Pri funkčnej magnetickej rezonancii sa zistilo, že u športovcov, ktorí vyvíjali veľmi intenzívnu fyzickú aktivitu bez správneho obdobia odpočinku, sa menej aktivovala laterálna prefrontálna kôrová oblasť mozgu než u tých, ktorí vyvíjali menej fyzickej aktivity. A táto oblasť mozgu má kľúčovú rolu v kontrole impulzov, myslenia a udržovania pozornosti. Je to rozhodujúca oblasť, pokiaľ ide o dosiahnutie nejakého cieľa, či už fyzického alebo mentálneho.
"My športoví lekári sme vždy zaznamenávali, že u príliš športujúcich osôb klesá výkonnosť a prejavujú sa také psychické problémy, ako je nespavosť, nedostatok sústredenia, nepokoj a zmeny v chuti na jedlo," vysvetľuje docent Gianfranco Beltrami z Parmskej univerzity a viceprezident Talianskej federácie športových lekárov. "Vždy sme premýšľali nad tým, ako súvisí nadmerná fyzická záťaž s mentálnou únavou. Tento výskum na to dáva odpoveď." Zaujímavým aspektom je v tomto smere impulzívnosť. Sú napríklad športovci, ktorí pokračujú v tréningu aj vtedy, keď pociťujú bolesť.
Autori štúdie zároveň upriamujú pozornosť na jednu vec, ktorá z výskumu vyplynula, a to, že naše priority sa môžu meniť podľa úrovne únavy mozgu. Keď robíme závažné rozhodnutia v ekonomike, práve, politike či zdravotníctve, je dôležité kontrolovať úroveň únavy, pretože chybné rozhodnutia v týchto oblastiach môžu spôsobiť škodu nielen tomu, kto ich robí.
