HELSINKI - Amatérskym astronómom sa podarilo objaviť novú formu polárnej žiary, ktorú nazvali "duny". Prvé dôkazy o jej existencii zaznamenali pred dvomi rokmi. Tento fenomén vzniká v dôsledku gravitačnej anomálie a meria desiatky kilometrov.
Polárna žiara, nazývaná aj aurora borealisna na severnej alebo aurora australis na južnej pologuli, vzniká pôsobením nabitých častíc slnečného vetra. Tie pri vstupe do zemskej atmosféry excitujú atómy kyslíka a dusíka nachádzajúce sa v jej hornej vrstve. Takto vzniknutá energia potom uvoľňuje žiaru. Nadšencom vo Fínsku sa ale podarilo spozorovať nový, doteraz neobjavený druh tejto žiary. Odlišnosť jedného druhu polárnej žiary zaznamenali na fotografiách zverejnených na Facebooku ešte v roku 2017.
Krásu Slovenska si všimli už aj v NASA! Nevídaný úspech, toto sa stalo tretíkrát za jediný mesiac
Začalo to tým, že fyzička Minna Palmrothová z Helsinskej univerzity spolu s amatérskymi astronómami zhromažďovala fotografie viacerých druhov polárnej žiary. Vznikli tak tisícky obrázkov zachytávajúcich tento jedinečný prírodný úkaz, ktoré potom rozdeľovali do jednotlivých skupín.
Veľa záberov však zostalo nezaradených a nebolo možné priradiť ich ku žiadnej z existujúcich kategórií. Neskôr boli vytlačené a vznikla z nich kniha. Krátko nato si nadšenci opäť na oblohe všimli záhadný, nazeleno zafarbený úkaz, ktorý pripomínal púštne duny. Okamžite kontaktovali svoju profesorku. "Bol to jeden z najpamätnejších momentov výskumnej spolupráce, keď sa tento fenomén objavil a my sme ho dokázali preskúmať v reálnom čase," hovorí amatérsky astronóm Matti Helin.
Pozorovatelia polárnej žiary neskôr spolupracovali s odborníkmi a zhromaždili fotografie z celého Fínska. Kombinovanie fotiek a hľadanie súvislostí im umožnilo zadefinovať pôvod nového druhu polárnej žiary a definitívne jej dali pomenovanie "duny". Objavujú sa pomerne nízko, iba sto kilometrov od povrchu Zeme, čiže v mieste, kde sa zemská atmosféra zráža s okrajom vesmíru.
Tento fakt značne obmedzil tvorbu satelitných záberov. "Kvôli ťažkostiam pri meraní atmosférických javov vyskytujúcich sa medzi 80. a 120. kilometrom nadmorskej výšky túto oblasť označujeme aj ako nepovšimnutú," uviedli autori štúdie. K dunám podľa nich dochádza v dôsledku akejsi "vývrtky". Gravitačné vlny vznikajúce v atmosfére stúpajú, ale keď zasiahnu konkrétnu vrstvu, môžu sa ohnúť a natiahnuť do veľkých rozmerov. Šírka dún dosahuje približne 45 kilometrov.
