ŠTOKHOLM - Záhada chýbajúcich strán najväčšieho stredovekého rukopisu, tzv. Codexu Gigas, stále priťahuje pozornosť historikov a autorov konšpiračných teórií. Kniha pochádzajúca z mníšskeho kláštora Podlažice v Česku, ktorú údajne napísal sám diabol, je uložená vo Švédskej kráľovskej knižnici v Štokholme. Zaujímavé je aj to, že napriek svojej jedinečnosti nebola nikdy skopírovaná.
Codex Gigas nazývaný aj Obrovský kódex je považovaný za najväčší rukopis na svete. Zviazaný je v drevených doskách s rozmermi 920×505×22 milimetrov. Váži 80 kilogramov a pôvodne mal 320 listov. V 17. storočí na konci tridsaťročnej vojny sa ocitol v rukách švédskej armády, zrejme aj preto je dodnes uložený v Kráľovskej knižnici v Štokholme.
Vzácny rukopis bol údajne napísaný v dnes už neexistujúcom kláštore v Podlažiciach v blízkosti dnešnej Chrudimi v 13. storočí. Jeho autorom bol mních, ktorý sa zaviazal, že rukopis napíše za jedinú noc a zhrnie v ňom všetky vedomosti vtedajšieho sveta, konkrétne o vtedajšej katolíckej cirkvi, medicíne a mágii. Týmto spôsobom sa chcel kajať, pretože porušil mníšsky sľub.
S blížiacou sa polnocou vraj unavený boží služobník požiadal o pomoc diabla a zapredal mu svoju dušu. Satan ponuku prijal a to je dôvod, prečo sa jeho podobizeň nachádza na viacerých stranách knihy. Práve preto sa rukopisu niekedy hovorí aj Diablova Biblia. Záhada jej vzniku a prípadná účasť samotného diabla pri jej písaní nie je však to jediné, čo priťahuje pozornosť historikov. Po požiari v roku 1697 totiž z knihy zmizlo niekoľko strán. Ich obsah tak zostáva tajomstvom a otvára priestor pre špekulácie.
Zástancovia konšpiračných teórií sú presvedčení o tom, že stránky boli odstránené úmyselne a zámerne aj spálené, pretože obsahovali apokalyptický text, tzv. Satanovu modlitbu. "Je prinajmenšom zvláštne, že najslávnejšia kniha v stredoveku nebola nikdy skopírovaná, hoci je považovaná za unikát, pretože ju napísal sám diabol," spochybňujú odborníci pôvod diela a dôvod zmiznutia niekoľkých strán.
Zároveň tvrdia, že ani členovia Cisterciánskuho rádu, ani Benediktíni, ani pisári na súde cisára Rudolfa II. a ani Švédi presne nevedeli a nevedia, za akých okolností kniha vznikla a prečo je na nej podobizeň satana. Dodnes nie je známe ani to, čo bolo obsahom chýbajúcich strán. Všetko sú to iba dohady o Diablovej modlitbe. Mnohí sa tiež zhodujú v tom, že tieto strany mohli obsahovať pravidlá života Benediktínov.
