CARACAS - Skupina piatich ľudí sa rozhodla stráviť šestnásť dní v džungli s domorodým kmeňom. Vedci potom skúmali, ako tradičný spôsob života pozitívne ovplyvňuje ich črevnú mikroflóru. Výsledky, ktoré boli zverejnené v odbornom časopise mSphere, zdôrazňujú dôležitosť pestrej stravy predovšetkým u detí. Už teraz odborníci preto plánujú v budúcnosti ďalší experiment, kedy pošlú ďalších ľudí do džungle na viac dní.
Mnohí ľudia zastávajú názor, že moderný svet spôsobuje nepríjemné novodobé choroby, napríklad depresiu, úzkosť, obezitu, autizmus či ADHD. Najhoršie sú na tom naše vnútornosti, ktoré sú čoraz viac ovplyvnené nesprávnou stravou a negatívnym vplyvom vonkajšieho prostredia. Preto sa skupina piatich dospelých ľudí spolu so svojimi deťmi rozhodla, že utečú pred životom vo venezuelskom veľkomeste Caracas a pôjdu žiť do džungle. Zabývali sa v dedinskom kmeni Ye’kwana.
Vedci ich začali okamžite skúmať, predovšetkým zo zdravotnej stránky. Porovnali baktérie v črevách a na koži ľudí žijúcich moderným životom a ľudí, ktorí sa rozhodli žiť v kmeni. Dospeli k tomu, že ľudia žijúci nejaký čas v kmeni Ye’kwana majú oveľa rozmanitejšiu škálu mikrobiómov než moderne žijúci človek. Inými slovami, ich trávenie sa stalo odolnejším.
"V tej dedine neexistovala žiadna trhová ekonomika, žiadna Cola Cola, takže to predstavovalo radikálny posun v stravovaní z vysokého percenta umelo spracovaných potravín až po nulové percento spracovaných potravín v dôsledku pobytu v kmeni," vyhlásila vedúca autorka výskumu Maria Gloria Dominguez-Bellová.
Bol to však veľký kultúrny šok. Život v Ye’kwane neznamenal len radikálnu zmenu v stravovaní, ale aj v bežnej dennej rutine. Návštevníci z "civilizácie" jedli dve jedlá denne, jedno z nich bola polievka s kúskom mäsa alebo ryby a ak boli hladní počas dňa, mali k dispozícii korienky rastlín či stromov. Svoje budíky vymenili za prirodzené cirkadiánne rytmy pôvodných obyvateľov, umývali sa v rieke bez mydla či zubnej pasty, pričom im výskumníci neustále odoberali vzorky z úst, nosa, výkalov a kože. Bolo však evidentné, že pôvodní obyvatelia majú v dôsledku svojej životosprávy oveľa väčší počet mikrobiómov než návštevníci.
Tu mohol vzniknúť problém, pretože naše telo nevie tráviť potraviny, ktoré ľudia v domorodom kmeni bežne jedia. Vedci sa preto zamerali na otázku, či je možné získať do tráviaceho traktu rôznorodejšie baktérie. Je známe, že črevný ekosystém je veľmi citlivý na akékoľvek zmeny v stravovaní, preto mohol mať tento experiment aj nepríjemné dopady.
Pozorovanie návštevníkov kmeňa napokon odhalilo, že nie je možné obohatiť tráviaci trakt dospelého, moderne žijúceho človeka na úroveň domorodca. "Prekvapivo sa žiadna mikrobiálna látka ani jedného z návštevníkov radikálne neposunula. Jedine črevná mikrobiálna látka u detí mala tendenciu zvýšiť počet mikrobiálnych druhov," poznamenala Dominguez-Bellová.
Tento fakt vyvracia tvrdenie, že črevné mikróby sa v našom tele ustália po dovŕšení tretieho roku života. Skúmané deti však mali od štyroch do siedmich rokov. To dokazuje, že v detstve sa črevná mikroflóra nemení tak často ako v dospelosti, preto treba u detí dbať na pestrú stravu.
"Tieto výsledky umožňujú mestským deťom, ktoré jedia vyváženú stravu plnú vlákniny, nízkotučných výrobkov a nespracovaných potravín, dosiahnuť veľmi rozmanitú črevnú mikroflóru. Naopak, u dospelých už môže byť neskoro, pretože v ich tele dochádza k nízkej mikrobiálnej plasticíde, ktorú väčšinou nejde zvýšiť," konštatuje vedkyňa. Pre podrobnejšie výsledky vedci chystajú výskum s dvanástimi deťmi, ktoré umiestnia do letného tábora v džungli.
