SHEFFIELD - Profesor zo Sheffield Hallam University objavil unikátny dokument, ktorý dokazuje, že Winston Churchill nebol len obdivuhodným politikom, ale sa zaujímal aj životné prostredie, presnejšie o problém s opicami na Gibraltári. Ich počet tam totiž začal prudko klesať. U bývalého britského premiéra to vyvolalo obavy, že sa naplní stará legenda a vyhynutie populácie makaka magota ovplyvní trvanie britskej vlády na ostrove.
Doktor David Clarke narazil na jedinečné dokumenty. Tie svedčia o osobnej zainteresovanosti bývalého britského premiéra Winstona Churchilla pri riešení problematiky upadajúcej populácie opíc na ostrove Gibraltár. Všetko to stíhal v čase, keď Európou otriasala druhá svetová vojna a on úspešne viedol krajinu v boji proti nacistickému Nemecku. Dôvod bol jednoduchý. Stará legenda totiž hovorí, že ostrov nazývaný aj Skala bude britskou kolóniou dovtedy, kým na ňom budú opice makak magot, známe aj ako magot bezocasý. "Churchill bol známy svojou láskou k zvieratám. Ale toto zistenie dokazuje, že bol aj veľmi poverčivý," uviedol Clarke.
Premiér v roku 1944 do problematiky angažoval svojho poradcu Jacka Colvilleho a ten poveril súkromného tajomníka koloniálneho úradu Thornleyho, aby ho podrobne informoval o tom, čo sa na ostrove deje a prečo prudko klesá počet spomínaných primátov. A tak v čase, keď sa starý kontinent zmietal vo vojnovom zmätku, tajomník musel vypracovať podrobnú správu, v ktorej uviedol, že opíc je skutočne veľmi málo a ako hlavný dôvod uviedol pneumóniu.
Znepokojený Churchill dostal neskôr telegram od guvernéra ostrova, Sira Thomasa Ralpha Eastwooda, a ten ho upokojil. Ako sa ukázalo, problém v kolónii opíc nastal po smrti jej bývalého vodcu Tonyho. Ten vodil opice po ostrove a presne im vedel ukázať, kde nájdu šťavnaté hrozno, figy a výživné korienky rastlín. Opičiak ale časom stratil plachosť pred ľuďmi a začal robiť škody v osídlených oblastiach. Ľudia sa ho báli, a preto bol odstrelený. Eastwood s odstupom času označil jeho likvidáciu za nespravodlivú popravu, pretože opičia populácia bola bez svojho vodcu stratená, začala upadať a počet opíc klesol na štrnásť jedincov. Chvíľu trvalo, kým sa kolónie ujal nový šesťročný vodca Pat a dokázal ju zachrániť. V súčasnosti na Gibraltáre žije 160 makakov. Takže Magot bezocasý je stále súčasťou ostrova presne tak, ako zostal Gilbraltár súčasťou Spojeného kráľovstva.
