NEW YORK - Zdá sa, ako by každý tretí človek v súčasnosti buď dodržiaval paleo stravu, alebo aspoň ju plánoval skúsiť. Dôvodom je buď snaha schudnúť, alebo zlepšiť svoje zdravie, ale rozhodne nie zachrániť planétu. Hlavnou zásadou paleo stravy je: Keď to nejedli pravekí ľudia, nemali by ste to jesť ani vy. Ale je to rozumná nutričná rada? pýta sa denník The New York Times.
Osobná trénerka zverejnila FOTO pred a po: Ak tým trpíte aj vy, nie ste zďaleka sami!
Začnime základnými faktami. Nič také, ako jednotná paleo strava neexistuje. Paleolit, čiže staršia doba kamenná, trval dva a pol milióna rokov a zahŕňal rôzne a neustále sa vyvíjajúce populácie so širokou škálou potravy závislej od klímy, zemepisnej polohy, obdobia a dostupnosti.
Súčasné ľudské bytosti a zloženie jedla, ktoré konzumujú, nie sú rovnaké, ako boli v paleolite. Genetické zmeny, pestovanie a chov vytvorili z človeka i jeho potravy celkom iné organizmy. Navyše neexistujú žiadne štúdie uskutočnené na veľkých skupinách ľudí, ktoré by rádovo v desaťročiach dodržiavali v súčasnosti tak obľúbenú verziu paleo stravy, takže nie je možné posúdiť jej dlhodobé účinky na zdravie.
Rovnako je potrebné mať na pamäti, že dĺžka života ľudí pred nástupom poľnohospodárstva pred 15.000 rokmi len zriedka dosiahla či prekročila 40 rokov, preto nie je známe, aké boli riziká rozvoja takzvaných civilizačných chorôb. Existuje však jedna základná zásada paleo stravy, ktorá môže všeobecne prospievať zdraviu - vyvarovať sa všetkých balených a priemyselne spracovaných potravín.
Pozrime sa napríklad na denné menu obsahujúce 2200 kalórií, ktoré odporúča jedna z obľúbených kníh o tom, ako jesť ako jaskynný človek.
Raňajky: 340 gramov grilovaného lososa, jeden a tri štvrte šálky melónu cantaloupe.
Obed: 85 gramov grilovaného chudého bravčového, štyri a pol šálky šalátu ochuteného len pomarančovou šťavou.
Večera: 225 gramov pečenej chudej sviečkovice, tri šálky v pare varenej brokolice, štyri a pol šálky šalátu (opäť žiadny olej, aj keď niektoré verzie paleo diéty berú na milosť olivový olej), šálka jahôd.
Desiata a olovrant: pol pomaranča, trištvrte šálky mrkvy, šálka zeleru.
S takým množstvom zeleniny a ovocia táto strava obsahuje veľa vlákniny a väčšinu základných vitamínov a minerálov. Napriek niekoľkým zásadným nutričným nedostatkom, ako je chýbajúci vápnik a vitamín D, pretože sa nadšenci paleo stravy vyhýbajú mliečnym produktom, znie celkom zdravo - ak vaše obličky dokážu zvládnuť toľko proteínov.
Ale je tiež praktická? Koľko ľudí, ktorí sa snažia ráno vypraviť deti do školy a seba do práce, si urobí čas, aby si ugrilovali lososa? Čo urobia, ak pôjdu niekam na večeru, obzvlášť na návštevu k niekomu domov? A čo je najdôležitejšie, dokážu túto stravu už navždy dodržiavať a žiť šťastne až do smrti bez kúska chleba, sušienok alebo, bože chráň, kopčeka zmrzliny?
Navyše nie všetky paleolitické stravy sú rovnako výživné. Tí, ktorí si ako svoj vzor zvolia predkov Inuitov, sa budú živiť predovšetkým mäsom a morskými plodmi, doplnené len minimálne, ak vôbec, ovocím a zeleninou, ktorým sa v Arktíde nedarí.
Alebo ako uviedla Marlene Zuková, evolučná biologička Minnesotskej univerzity a autorka knihy nazvanej Paleofantázia: "To, že sa ľudia, ako sú Inuiti, dokážu prispôsobiť strave s minimom rastlinnej potravy, ešte neznamená, že by tak mali žiť, ak majú na výber."
