LONDÝN - Výskumy zamerané na ľudskú pamäť už veľakrát potvrdili, že nie sme schopní spomenúť si na veci, ktoré sa v našom živote odohrali pred hranicou veku dvoch rokov. Niektorí ľudia však tvrdia, že si pamätajú oveľa viac a spomínajú si dokonca aj na to, ako sa narodili.
Podľa odborníkov si môžeme vybaviť iba tie spomienky, ktoré sme prežili, keď sme mali dva roky a viac. Obraz toho, ako sme žili do tohto veku, sa dá v našej mysli vytvoriť iba vďaka fotografiám, videám alebo z rozprávania rodičov. Lenže tieto tvrdenia popierajú niektorí ľudia, ktorí sú si istí tým, že si pamätajú aj to, čo sa dialo, keď boli ešte bábätká, či dokonca svoj príchod na svet.
Futurológ predpovedá: Do roku 2050 môžeme dosiahnuť nesmrteľnosť, bude to však nebezpečné
Pamätá si matkino lono
"Mám živé spomienky na to, ako som sledoval svoje ruky a nohy," hovorí riaditeľ televízie, 72-ročný Ivan Silverstein z anglického grófstva Bedfordshire. "Všade bola tma a ja som plával. Viem, že sú to spomienky z matkinho lona." Vraj si presne pamätá aj to, že ho očkovali v nejakej veľkej budove a ako mu mama spievala, keď ho držala v náručí. Doteraz vraj o týchto spomienkach hovoril iba so svojou rodinou. Tiež chápe tých, čo si myslia, že jeho rozprávanie je iba výsledkom bujnej fantázie. "Som si istý, že vedci ešte ani zďaleka nepreskúmali, čo všetko dokáže ľudský mozog," trvá na svojom.
Ten zápach vo mne ožil
S podobnou skúsenosťou sa podelil rovnako starý dôchodca Winston Eversley z ostrova Wight. Tvrdí, že si veľmi dobre pamätá bolesť a nie veľmi citlivé zaobchádzanie po narodení. Do pamäte sa mu vryl najmä zápach dezinfekčných prostriedkov a všetko to v ňom vzbudzovalo obrovskú nedôveru voči novému prostrediu. "Nerozumel som tomu, prečo mám v pamäti ten zápach, nedokázal som ho s ničím spojiť, až kým som nemal ako päťročný chlapec úraz," povedal. Kľúčom ku spomienkam je práve vôňa. Keď ho ako malého chlapca priviezli do nemocnice v Glasgowe s poraneným palcom a on zacítil zápach dezinfekcie, zrazu mu bolo jasné, že je to miesto, kde sa narodil. "Znovu som pociťoval rovnakú úzkosť a strach z neznámeho. Vedel som, že mi ožili spomienky z môjho narodenia." Winstonova mama zomrela, keď mala len 27 rokov, keď bol iba trojročný a on sa s ňou nemohol nikdy o tom porozprávať. "Pamätám si ju, ale mám na ňu veľmi málo spomienok, čo je frustrujúce. Viem si však živo vybaviť jej krásny jahodovo blonďavý odtieň vlasov."
