PARÍŽ - Dnešní dedkovia sa zaoberajú svojimi vnukmi oveľa viac než ich otcovia. A tieto pestúnky nového typu v tom nachádzajú potešenie. To hlboko mení vzťahy v rodine, píše francúzsky týždenník L'Express.
Vedci zistili, ako dlho trvá, než si získame nového priateľa: Veď to je celá večnosť!
Jean-Louis (58) vystupuje z metra a takmer beží, oči uprené na hodinky. "Sľúbil som dcére, že jej dnes popoludní postrážim trinásťmesačnú Manon, aby si mohla zájsť s priateľkou na kávu," vysvetľuje. "Manon u nás má tiež budúcu sobotu spať, pretože dcéra a zať sú pozvaní na večierok. Niekedy sa stáva, že mi zavolajú na poslednú chvíľu," hovorí.
Flexibilita Jeana-Louisa je umožnená tým, že býva s manželkou blízko mladých. Podľa klinickej psychologičky Béatrice Copperovej-Royerovej je zapojenie novej generácie dedkov do starostlivosti o vnúčatá predovšetkým plodom globálneho vývoja spôsobu života.
"Predtým bola rodina viac homogénna. Dnes päťdesiatnici alebo šesťdesiatnici ešte pracujú alebo sú na dôchodku, ale zostávajú aktívni. Úlohy nie sú presne vymedzené," vysvetľuje.
"Deduškovia, ktorí si žiadajú ženy, ktoré stále viac pracujú, sa viac priblížili svojim vnukom. Demografický faktor je tiež dôležitý: dnes žijeme dlhšie a máme viac fyzických síl. Zmenilo sa tiež postavenie mužov. Sú nabádaní, aby neboli takí autoritárski a viac vyjadrovali svoje city," uvádza sociologička a expertka na vzťahy medzi generáciami Claudine Attiasová-Donfutová.
Nová generácia starých otcov už nie je patriarchálna. Zmenu inšpirovali ich vlastné deti. Keď sa z páru stane rodina, dedovia neváhajú a podieľajú sa na dobrom chode domácnosti.
Tridsaťročný Paul ešte spomína, ako sa jeho otec čudoval, keď menil svojmu synčekovi plienky. "Videl som mu na očiach, že si myslí, že je na mojej žene, aby odišla od stola a plienky vymenila. Zo zdvorilosti však nič nepovedal," uvádza. "Patriarcha si nakoniec uvedomil, že keď sa starám o svoje dieťa, nerobí ma to slabým, mužom kastrovaným vlastnou ženou," dodáva.
Nová generácia dedkov sa pozvoľna zbavuje predstáv, že city nie sú pre mužov. Na svojho otca a dedka Jean-Louis spomína ako na "chladného muža". "Nikdy by nebol pristúpili na to, aby sa so mnou hral. Tým, že som taký blízky Manon, si svojím spôsobom hojím rany z detstva. Vytváram intímny a silný vzťah, ktorý mi ako dieťaťu chýbal," hovorí Jean-Louis.
"Táto generácia sa necíti byť menej mužmi, ak sa stará o svojich vnukov. Niektorí dedkovia sú svojim vnukom dokonca bližší ako svojim deťom," hovorí Béatrice Copperová-Royerová.
"Vo svojej dobe som bol moderným otcom. Ale bol som príliš pohltený svojou prácou. Trávil som s dcérou málo času. Dnes tým, že sa starám o Manon, naprávam svoje chyby," hovorí Jean-Louis.
Zažili ste psychickú alebo fyzickú traumu? Vedci odhalili, aké to môže mať následky
"Deti často svojich deduškov naozaj milujú. Predstavujú pre nich spoločnosť, vonkajší svet. Babička je intímnou postavou, aj keď nezavára," tvrdí Claudine Attiasová-Donfutová.
"Mať vnúčatá, to znamená urobiť skúsenosť v prekvapivom citovom vzťahu. Deduškovia nečakajú, že to bude také silné. Je to predovšetkým vyvolané akousi náhlou bezstarostnosťou. Deduškovia sa zbavili starostí so vzdelávaním, oveľa menej sa znepokojujú. S vnúčatami sa im dostáva veľa lásky," hovorí Béatrice Copperová-Royerová.
