RIM - Trauma a dôsledky stresu sa môžu dediť z otca na syna. Deje sa tak epigeneticky, cestou doteraz málo prebádaného spôsobu prenosu dedičnej informácie. Môže sa tak zvýšiť riziko vzniku problémov s fyzickým a psychickým zdravím detí tých rodičov, ktorí prežili traumu. Vedci tento jav pozorovali ako u zvierat, tak u ľudí, píše taliansky denník La Repubblica.
Ranné vstávanie je podľa odborníka mučenie: Až o tejto hodine by sme mali začať pracovať
Smútok, závislosti, ťažké vzťahy, to sú vysoko stresujúce momenty, ktoré zanechávajú stopu na fyzickom a psychickom stave, najmä ak ich prežíva dieťa alebo dospievajúci jedinec. Negatívne účinky týchto tráum môžu byť tiež zdedené po rodičoch a prejaviť sa u detí v podobe problémov s fyzickým a duševným zdravím, okrem iného ako psychické ochorenie alebo poruchy vo vývoji. Preukázali to vedci z lekárskej fakulty Tuftsovej univerzity v Massachusetts. Zraniteľnosť detí môže byť podľa nich spôsobená epigeneticky, odovzdaná od rodičov. Nededia sa sekvencie DNA, ktoré sa nemenia, ale to, ako sa gény prejavujú v organizme.
Vedci analyzovali u myší, ale aj u dobrovoľníkov vzťah medzi traumou prežitou v minulosti a prípadnou prítomnosťou zmien. Skúmali malé molekuly ribonukleovej kyseliny (mikroRNA), ktoré sú dôležité pre dobré fungovanie našich buniek a ktoré môžu napríklad prispieť k rozvoju niektorých nádorov. Nedávno sa zistilo, že sú prítomné aj v ľudskom spermate, a preukázalo sa, že vonkajšie faktory, ako je fajčenie či obezita, môžu tieto malé molekuly ribonukleovej kyseliny modifikovať. Až teraz však vedci zistili, že na ne môže mať vplyv aj stres.
Vedci predložili skupine 28 dospelých mužov test s desiatimi otázkami, ktorý sa často používa na zisťovanie tráum prežitých v detstve a v období dospievania. Medzi najviac stresujúce momenty patrí fyzické či psychické zneužívanie, chýbajúca starostlivosť rodičov či ich rozvod. Ak skúmaná osoba odpovie kladne na štyri a viac otázok, znamená to neskorší výrazný nárast rizika vzniku fyzických a psychických problémov. Okrem toho vedci študovali prvky prítomné v mikroRNA v spermiách účastníkov štúdie.
Výsledky ukázali, že traumy sa spájajú s úrovňou dvoch mikroRNA: účastníci štúdie, ktorí dosiahli v dotazníku najviac bodov, teda prežili alebo dlhší čas v nízkom veku prežívali traumatické udalosti, mali mnohonásobne nižšiu úroveň týchto dvoch mikroRNA v porovnaní s tými, ktorí nemali také traumatické zážitky.
Výsledky potvrdzujú údaje získané už skôr vďaka pokusom na myšiach, u ktorých sa úzkosť a problémy vo vzťahu k ostatným dedili najmenej po tri generácie.
"Ide o prvú štúdiu, ktorá ukazuje, že stres súvisí so zmenami úrovne mikroRNA v ľudskom spermate," zdôrazňuje hlavný autor štúdie David Dickson. Vedci teraz chcú tento výskum prehĺbiť a potvrdiť jeho výsledky pomocou ďalších štúdií. Tie sa týkajú dôsledkov stresu naprieč generáciami, ktoré by mali byť brané do úvahy pri objasňovaní fyzického a duševného zdravia jednotlivca.
"Budeme schopní nájsť cestu, ako upraviť úroveň mikroRNA u osôb vystavených mimoriadnym skúškam," hovorí Dickson. Tieto epigenetické zmeny sú zvratné, na rozdiel od genetických zmien. Táto hypotéza je zaujímavá, hoci zatiaľ len teoreticky, pre tých, ktorí prežili také dramatické epizódy, ako je násilie či vojny.
