Dôchodca prešiel nacistickým programom, jeho hrôzy trvajú dodnes: Zažili ich aj deti z Československa

Hermann Lüdeking (Zdroj: twitter.com/Prawa strona)

BERLÍN - Osemdesiatdvaročný Hermann Lüdeking požaduje od Nemecka odškodnenie za to, že ho nacistický režim ako malého pravdepodobne vzal rodičom a nechal ho vychovávať nemeckou rodinou.

Kto boli jeho skutoční rodičia, ani kde sa narodil, Lüdeking dodnes nevie. Prípadom, ktorý by sa mohol stať precedensom, sa dnes začne zaoberať súd v Kolíne nad Rýnom. Podobným spôsobom ako Lüdeking o svojich skutočných rodičov prišlo počas vojny až 250-tisíc detí z Československa, Poľska a ďalších krajín.

Hermann okrem identity rodičov alebo štátu, v ktorom sa narodil, dodnes nevie ani to, ako sa vlastne volal. Nemecké meno, ktoré používa drvivú väčšinu života, totiž dostal až od nacistov, ktorí ho ako šesťročného umiestnili do jedného z domovov programu Lebensborn (Prameň života). Tam si ho neskôr vybrala rodina presvedčených nacistov.

V rámci programu, ktorý na konci roka 1935 začal Heinrich Himmler, sa nacisti v súlade s rasovými teóriami Tretej ríše snažili privádzať na svet čistokrvných Árijcov, typicky teda blonďavé a modrooké deti. Lebensborn tiež zaisťoval umiestnenie detí zavlečených do ríše na ponemčenie z okupovaných území. V domovoch programu dostali tieto deti novú identitu a pod hrozbou trestu mali zakázané hovoriť materinským jazykom. Mnohé z nich ani viac ako 70 rokov po skončení druhej svetovej vojny nevedia, kto skutočne sú.

Za práva odobratých detí už roky bojuje spolok "Ukradnuté deti", ktorý požaduje odškodnenie zo strany nemeckej vlády. Tá to ale odmieta s tým, že sa na tom v roku 2014 uzniesol Spolkový snem. Hermann Lüdeking, na ktorého prípad upozornila verejnoprávna televízia ARD, to ale považuje za nespravodlivé, a preto sa rozhodol ísť na súd. Ak uspeje, mohol by sa z jeho prípadu stať precedens pre mnohých ďalších.