LONDÝN/PRAHA - Britský námorný dôstojník Robert Scott, ktorý sa narodil 6. júna 1868, sa začiatkom 20. storočia preslávil ako vodca dvoch veľkých expedícií do Antarktídy. Druhá z nich sa mu však začiatkom roka 1912 stala osudnou. Scott sprevádzaný štyrmi druhmi 17. januára dosiahol najjužnejší bod zemegule, tam ale zistil, že ho o mesiac predstihla výprava Nóra Roalda Amundsena. Na spiatočnej ceste od pólu na základňu všetkých päť mužov zomrelo.
Dvojici sa podarilo to, čo nikomu predtým: 100 metrov pred cieľom zdolali najväčšiu nástrahu
Scott pochádzal z rodiny s veľkou námorníckou tradíciou, kadetom sa stal ako 13-ročný. Vďaka usilovnosti rýchlo stúpal po služobnom rebríčku, ako tridsaťročnému mu ale zmenili život rodinné problémy. Po krachu a smrti otca, kedysi bohatého majiteľa pivovaru, a predčasnom úmrtí brata Archieho naňho spadli starosti o zvyšných súrodencov. V námorníctve to pritom na lepšie postavenie a plat hneď tak nevyzeralo, a preto Scottovi prišla vhod ponuka, aby sa zúčastnil antarktickej expedície.
Počas výpravy, usporiadanej medzi rokmi 1901 a 1904 z iniciatívy Kráľovskej zemepisnej spoločnosti, ukázal Robert Scott svoje organizačné schopnosti. Výprava okrem iného prenikla hlboko do vnútrozemia Antarktídy a späť do Británie priviezla veľa poznatkov o geológii, faune, podnebí i geografii južného kontinentu. Šesť rokov po návrate stál Scott na čele ďalšej expedície nazvanej Terra Nova, ktorá vďaka mohutnej kampani získala desiatky tisíc libier na prvotriedne vybavenie.
Nie vždy však mal Scott pri výbere šťastnú ruku, nešťastný bol jeho výber dopravného prostriedku. Namiesto psov, ktoré viezol Amundsen, zvolil sibírske poníky, tie sa ale zabárali do snehu a čoskoro uhynuli. Členovia výpravy museli potom sane ťahať sami a na južný pól dorazili až 33 dní po Nórovi. Na spiatočnej ceste od pólu na základňu všetkých päť mužov zomrelo - osud výpravy sa svet dozvedel až z fotografií a denníkov, ktoré sa našli spolu s niektorými telami o osem mesiacov neskôr.
