BOSTON - V rokoch, kedy je počasie nadpriemerne teplé, mávajú študenti horšie výsledky, sú počas vyučovania menej sústredení a taktiež si horšie plnia svoje domáce úlohy. Praktickým riešením by tak mohla byť klimatizácia v triedach i doma. Vyplýva to zo štúdie ekonómov z troch amerických univerzít, o ktorej informoval spravodajský server BBC.
Študenti, ktorí musia písať skúšky v sparnom lete, si zrejme na podmienky sťažovali vždy. Výskumníci z Harvardovej univerzity, Južnej kalifornskej univerzity a Georgijskej štátnej univerzity im teraz vo svojej štúdii dali za pravdu. Závery ich práce sa zakladajú na analýze výsledkov, ktoré mali v testoch v rokoch 2001 až 2014 americkí školáci starší ako trinásť rokov. Autori práce porovnávali výsledky desiatich miliónov študentov naprieč Spojenými štátmi a porovnávali ich s klimatickými podmienkami v oblasti (na severe USA, kde je miernejšia klíma, či na teplejšom juhu) i počasím v danom období.
Pri každom zvýšení priemernej ročnej teploty o 0,55 stupňa Celzia sa podľa štúdie výsledky študentov zhoršujú o jedno percento. Chladnejšie počasie prospech neovplyvnilo, dopady teplého počasia na výsledky ale začali byť patrné, keď teploty prekročili 21 stupňov. Ďalšie výrazné zhoršenie prospechu potom zaznamenali od teplôt prekračujúcich 32 a 38 stupňov.
Dopad teplého počasia bol podľa štúdie navyše znateľnejší u študentov z rodín s nižšími príjmami či u školákov, ktorí patria k etnickým menšinám. To môže podľa autorov súvisieť s tým, že študenti z rodín s vyššími príjmami často chodia do škôl, kde učitelia skôr nejakým spôsobom zakročia v prípade, že sa prospech zhoršuje, alebo navrhnú doučovanie. Ďalším faktorom môže byť, že viac Hispáncov a Afroameričanov žije v teplejších štátoch, kde je celkovo horší prospech spojený s vysokými teplotami. Inou, jednoduchšou odpoveďou ale môže byť, že bohatšie rodiny a školy, kam chodia deti z týchto rodín, majú častejšie klimatizáciu.
Joshua Goodman z Harvardovej univerzity v štúdii uvádza, že so stúpajúcimi teplotami rýchlo klesá sústredenosť študentov. To má vplyv na ich prospech, horšie sa im vypracúvajú domáce úlohy a v konečnom dôsledku sa to prejavuje na horších známkach na skúškach. Podobnú analýzu by podľa Goodmana bolo ťažké urobiť v menších štátoch, kde sa klimatické podmienky až tak veľmi nelíšia. V budúcnosti sa vedec chce sústrediť na dlhodobý dopad teplého roku na skupiny študentov a či to môže znamenať, že sa napríklad nedostanú na univerzitu kvôli horším výsledkom. Rodičia a politici by teda nemali podceňovať negatívny vplyv horúčav v triede. "Učitelia a študenti už vedia, že je to problém, pretože v tom musia žiť," uzaviera.
