Izrael vyhral pred 70 rokmi vojnu s Arabmi: Prispelo aj Československo, desaťtisíce mŕtvych

Jeden z najvýraznejších zápisov v dejinách: Slováci útekom z Osvienčimu zachránili 200-tisíc životov

TRVANIE VOJNY:

15. mája 1948 - 10. marca 1949 (posledná dohoda o prímerí bola podpísaná 20. júla 1949 so Sýriou).

SÚPERIACE STRANY:

Izrael proti Egyptu, Jordánsku, Sýrii, Iraku, Libanonu, Saudskej Arábii a Jemenu.

VÝSLEDOK:

Víťazstvo Izraela. Židovský štát kontroloval celé územie, ktoré mu bolo pridelené v pláne OSN, a asi 60 percent územia plánovaného arabského štátu (rozšíril svoje územie o 21 percent, o asi 12.800 km2). Izrael kontroloval napríklad Jaffu, Galileu, časti Negevskej púšte a západný Jeruzalem. Západný breh Jordánu a východný Jeruzalem si ponechalo Jordánsko a Pásmo Gazy zostalo naďalej obsadené Egyptom.

OBYVATEĽSTVO:

Konflikt priniesol značné demografické zmeny v oblasti, okrem iného sa prvýkrát objavil problém palestínskych utečencov, ktorých asi 700-tisíc utieklo alebo bolo vyhnaných zo svojich domovov (z približne 1,2 milióna Arabov žijúcich na území bývalej mandátnej Palestíny). V rokoch 1948 - 1951 bolo zo svojich krajín najmä na Blízkom východe vyhnaných aj okolo 700-tisíc Židov, ktorí sa usadili v Izraeli.

VOJSKO:

Izrael mal najviac 117-tisíc vojakov, Egypt 20-tisíc, Sýria 5000, Jordánsko 12-tisíc, Irak 15-tisíc, Libanon 1000, Saudská Arábia 1200 a Jemen 300 mužov.

POČTY MŔTVYCH:

Vo vojne padlo 6373 Izraelčanov (z toho asi 4000 vojakov) a 7000 - 15-tisíc Arabov (vojakov i civilistov).

ZAPOJENIE ČESKOSLOVENSKA:

Na zachovanie Izraela malo veľký vplyv aj rozhodnutie československej vlády (Československo uznalo Izrael päť dní po vyhlásení nezávislosti), ktorá začala na Stalinov príkaz predávať židovskému štátu zbrane. Praha požičala Izraelčanom letisko v Žatci, poskytla lietadlá, vycvičila pilotov, parašutistov a tankistov, a tým značnou mierou prispela k víťazstvu Izraela. Ako povedal prvý izraelský premiér Ben Gurion: "Československo zachránilo Izrael pred porážkou a zničením." Vtedy tiež vznikla báseň jedného z najznámejších izraelských básnikov Natana Altermana oslavujúca "českú pušku", ktorá sa dostala do šlabikárov židovských detí.

ETAPY VOJNY:

Valné zhromaždenie OSN rozhodlo v novembri 1947 o rozdelení mandátneho územia Palestíny na dva štáty: židovský a arabský (Jeruzalem mal byť daný pod medzinárodnú správu). Arabské štáty rezolúciu odmietli. Nezávislý Izraelský štát bol vyhlásený 14. mája 1948 (arabský štát vyhlásený nebol), o deň neskôr sa začala vojna.

Zábery nie sú vhodné pre maloletých divákov a ľudí s citlivou povahou!

Desať mesiacov vojny sa boje viedli najmä na území bývalej mandátnej Palestíny, a krátko tiež na Sinajskom polostrove a v južnom Libanone.

Počiatočné úspechy arabských armád boli pozastavené koncom mája 1948, kedy sa prvé československé lietadlá Avia S-199 aktívne zúčastnili bojov a prinútili egyptské pozemné jednotky zastaviť útok na Tel Aviv. Po prvom prímerí 8. júla vykonal Izrael sériu prevažne úspešných akcií, ktoré významne rozšírili jeho územie.

Po druhom prímerí 18. júla 1948 navrhol splnomocnenec OSN gróf Folke Bernadotte mierovú zmluvu, ktorá ale bola oboma bojujúcimi stranami zamietnutá. Bernadotte neskôr prišiel s novým návrhom, ktorý bol ale opäť oboma stranami odmietnutý. Grófa 17. septembra 1948 v Jeruzaleme zavraždili, pravdepodobne príslušníci sionistickej skupiny Lechi.

V októbri 1948 začal Izrael ofenzívu proti egyptským silám na juhu, obkľúčených bolo 3000 egyptských vojakov a Izraelčania obsadili Beerševu. Po ďalšom prímerí 22. októbra pokračovali izraelské akcie na juhu.

Z Márie spravili v roku 1939 nepriateľku štátu: V spomienkach na celu v Ilave opísala kruté pomery

Začiatkom januára 1949 sa začali rozhovory s Egyptom o prímerí na ostrove Rodos, Egypt potom uzavrel prímerie s Izraelom 24. februára 1949.

Za koniec vojny sa označuje izraelské dobytie južnej časti Palestíny, vtedajšej lokality Um Rašraš pri Červenom mori (kde bolo neskôr v roku 1951 založené terajšie mesto Ejlat) 10. marca 1949. Izraelskí vojaci tu vtedy na znamenie ovládnutia miesta vztýčili provizórnu, tzv. atramentovú vlajku.

Potom bolo uzavreté 3. apríla prímerie s Jordánskom a Libanonom a 20. júla 1949 so Sýriou.