KODAŇ - Holanďania pili víno, Dáni a Litovčania skôr pivo. Celkovo sa jedlo v minulosti viac surového, zle uvareného mäsa. Vyplýva to z vedeckej štúdie zverejnenej v časopise Plos One, ktorá zhŕňa výskum stovky rokov starých zvyškov stolice vykopanej na miestach starých latrín.
Tím okolo Martina Söa z univerzity v Kodani skúmal predovšetkým genóm vajíčok parazitov, ktoré sa našli v pozostatkoch starých ľudských exkrementov. Odhaliť tak mohol nielen spôsob, akým sa ľudia v období medzi rokmi 500 pred naším letopočtom a 1700 nášho letopočtu v severnej Európe a na Blízkom východe stravovali, ale tiež to, aké domáce zvieratá chovali.
Takzvaným sekvencovaním DNA je podľa štúdie možné získať omnoho lepšie výsledky než skúmaním pomocou mikroskopov, ktoré sa doteraz používalo. Söaov tím skúmal staré latríny v Bahrajne, Jordánsku, Dánsku, Holandsku a Litve. V nich našli vedci vajíčka mnohých parazitov, vrátane škrkavky detskej a tenkohlavca ľudského, ktorí, ako už ich mená napovedajú, parazitujú na človeku. Niektorí z identifikovaných parazitov sa prenášajú z človeka na človeka, iné prostredníctvom zvieracieho medzihostiteľa, napríklad prasa alebo rybu.
Zo štúdie týchto cudzopasníkov vyplynulo okrem iného to, že na jedálničku ľudí v severnej Európe boli kedysi ryby a bravčové mäso, ktoré boli prakticky ešte surové. Analýza vajíčok odhalila aj to, že dávni obyvatelia severnej Európy chovali ako domáce zvieratá ovce, kone, psy a prasce.
Okrem vajíčok parazitov skúmali vedci aj rastlinnú a živočíšnu DNA objavenú vo zvyškoch exkrementov na mieste starých latrín. I to prinieslo informácie o tom, ako ľudia kedysi lovili a ako sa stravovali. V Dánsku napríklad podľa štúdie v rokoch 1000 až 1400 lovili predovšetkým vráskavcov (druh veľryby, pozn. red.), srny a zajace. Jedli aj veľa kapusty, pohánky, jačmeňa, hrach, jahody, slivky, hrušky, rebarboru a lesné plody.
Podobnú štúdiu vlani vykonali takisto britskí vedci, ktorí skúmali parazity vo zvyškoch stolice starej tisíce rokov. Zisťovali vtedy, akými chorobami trpeli starí Gréci.