PARÍŽ - Pokiaľ využijete víkend na to, že idete spať oveľa neskôr než zvyčajne, vedzte, že to nie je dobré pre váš organizmus. Aj keď si potom ráno dlhšie pospíte. Tvrdia to autori americkej štúdie skúmajúcej zmeny rytmu medzi pracovným týždňom a víkendom, píše francúzsky denník Le Figaro.
Nutnosť skoro vstávať do práce u osôb, ktoré sú večer dlho hore, vedie k narušeniu prirodzeného biologického rytmu. Ide o skutočnú pásmovú chorobu, ktorá postihuje dve tretiny populácie, tvrdí profesor Till Roenneberg z Ústavu klinickej psychológie pri mníchovskej Univerzite Ludwiga Maximiliána, ktorý tento termín vymyslel. Je to vraj, ako keby sme každý víkend zmenili časové pásmo!
Vedcov už dlho zaujíma, či sa dopad "sociálnej pásmovej choroby" na organizmus podobá tomu, keď v noci málo alebo zle spíme. Je totiž známe, že tento typ narušenia zvyšuje riziko metabolickej nerovnováhy a obezity, zvyšuje krvný tlak a spôsobuje depresie. "Laboratórne štúdie na ľuďoch ukázali, že keď sa zredukuje spánok, napríklad na štyri hodiny v noci, objavuje sa intolerancia glukózy, keď sa narušuje vstrebávanie cukrov, ako i neodolateľná chuť na tučné a sladké potraviny," vysvetľuje Clifford Saper, profesor neurológie na Harvardovej univerzite v USA.
Štúdie na zvieratách ale taktiež ukázali, že narušenie obvyklého rytmu vstávania a zaspávania bez obmedzenej dĺžky spánku môže mať rovnako nepriaznivý vplyv na metabolizmus. Vyvstáva teda otázka, aký vplyv má zmena rytmu na človeka. Lekárka Patricia Wongová a jej kolegovia z lekárskej fakulty v Pittsburgu v Pennsylvánii študovali po dobu jedného týždňa spánkový rytmus 447 osôb vo veku od 30 do 54 rokov, ktoré mali bežnú pracovnú dobu. Títo ľudia cez víkend neskoro vstávali a chodili neskoro spať. Či už v sobotu večer mali posedenie s kamarátmi, alebo si len na ráno nenastavili budík, výsledok bol rovnaký - 85 percent ľudí sa cez víkend budilo neskôr než cez týždeň, v priemere o 44 minút. Pokusné osoby sa potom podrobili sérii krvných testov, aby sa overil vplyv zmeny rytmu na ich metabolizmus. Ukázalo sa, že pásmová choroba má na telo katastrofálny vplyv.
"Je to veľmi zaujímavý výskum, vykonaný na človeku v jeho prirodzenom prostredí. Ukazuje, že tí, ktorí sa musia najviac prispôsobiť pracovnej dobe, sú náchylní na pokles hladiny "dobrého" cholesterolu, na zvýšenie inzulínu a triglyceridov, ako aj na zvýšenie hmotnosti a obvodu pásu," poznamenal Saper.
