WASHINGTON - Malý satelit Vanguard 1 oslávil 17. marca svoje šesťdesiate narodeniny. A hoci je život jeho vrstovníkov už dávno minulosťou, toto drobné vesmírne teleso nazývané "grapefruit" je naďalej súčasťou vesmíru a pripomína niekdajšie preteky v dobýjaní kozmu medzi USA a Sovietskym zväzom.
Hliníková guľa vážiaca iba necelých 1,5 kg tvorí súčasť obežnej dráhy Zeme od 17. marca 1958 a po sovietskom Sputniku 1 išlo o druhú družicu vyslanú do vesmíru. Krátko nato bol vypustený aj satelit Explorer 1. A kým obe menované telesá už dávno zhoreli, Vanguard 1 ešte stále visí nad zemeguľou. Odborníci ho dokonca označili za prvý kus vesmírnej archeológie a vnímajú ho ako pamätník pripomínajúci začínajúcu studenú vojnu medzi východom a západom a vesmírne preteky dvoch vtedajších najsilnejších veľmocí - ZSSR a USA.
V rokoch 1957 - 1958 sa Celosvetová vedecká komunita (IGY) usilovala o masívne štúdium Zeme, ktoré malo začať pozorovaním atmosféry z vesmíru. Práve to podporilo vznik satelitných programov a súťaž vo vesmírnom výskume. Medzi krajiny, o ktorých sa predpokladalo, že vyvinú satelity, v tom čase patrili Spojené štáty, Sovietsky zväz, Veľká Británia, Francúzsko, Japonsko a Austrália. Preteky v tomto súboji nakoniec vyhrali Sovieti a v roku 1957 spustili Sputnik 1. Až o rok neskôr to boli Američania so spomínaným Vanguard 1. Pohľad na históriu vývoja pozorovania vesmíru vyvoláva u súčasníkov úsmev na tvárach. Za všetkým stál projekt Whipple Moonwatch, do ktorého sa zapojili tisícky dobrovoľníkov z celého sveta. Tí vysedávali za ďalekohľadmi a teleskopmi a na oblohe sledovali pohyb dvoch spomínaných vesmírnych telies.
Poďme však späť k čerstvému šesťdesiatnikovi Vanguard 1. Bývalý sovietsky vodca Nikita Chruščov ho kvôli jeho nevýraznej veľkosti posmešne nazval grapefruit, pretože v porovnaní s viac ako 80 kg Sputnikom išlo o drobca. Lenže história aj v tomto prípade potvrdila, že zakladať si na veľkosti je omyl. Kým totiž veľký Soviet obletel zemeguľu iba 1440-krát a po trojmesačnom pobyte vo vesmíre zhorel, drobný Američan Vanguard 1 napriek svojej nefunkčnosti naďalej visí nad Zemou a pripomína zašlé časy. Napriek svojej konštrukčnej jednoduchosti (a možno práve kvôli nej) je po viac ako polstoročí inšpiráciou pre súčasných vedcov a dobrodruhov. "Je to predchodca celého dnešného amerického vesmírneho výskumu," tvrdia historici Constance Green a Milton Lomask a poukazujú na nevýhody obrovských, drahých, ťažkých a konštrukčne náročných vesmírnych telies.
Malá vyleštená guľa inšpirovala napríklad aj medzinárodný program QB50 (spustenie päťdesiatich malých satelitov skúmajúcich termosféru Zeme). Doteraz ich bolo do vesmíru poslaných 36. V tomto smere nezaostáva ani majiteľ spoločnosti SpaceX Elon Musk. V najbližších rokoch plánuje vypustiť asi 7500 malých satelitov ako vytvorenia základu siete širokopásmového internetu. V tomto prípade však existujú obavy z veľkého množstva vesmírneho odpadu.
