TOKIO - Má 55 rokov, z bytu vychádza len trikrát týždenne, aby si kúpil jedlo, uteká pred poštármi a rodičov a svojho mladšieho brata nevidel už dvadsať rokov. V Japonsku sa takýmto ľuďom hovorí hikkimori. Tento jav sa rozšíril v 90. rokoch, ale dnes nadobúda nové rozmery s tým, ako státisíce takých ľudí starnú.
Dnes sú v oficiálnych štatistikách zahrnuté len osoby mladšie ako 39 rokov. Podľa poslednej vládnej štúdie na túto tému z roku 2016 sa však počet ľudí odrezaných od spoločnosti odhaduje na pol milióna. Aby úrady lepšie obsiahli rozsah tohto problému, rozhodli sa tento rok realizovať prvý celoštátny výskum týkajúci sa hikkimori vo veku od 40 do 59 rokov.
Pán Ikeida patrí do kategórie hikkimori, ktorá označuje každú osobu, ktorá viac než pol roka zostala zavretá doma, nechodila do školy alebo do zamestnania, a neudržiava kontakt s nikým, ani s členmi vlastnej rodiny. Doba izolácie je stále dlhšia. Podľa štúdie z roku 2016 viac než tretina opýtaných osôb uvádzala, že sa uzavrela pred spoločnosťou po dobu viac než sedem rokov, zatiaľ čo v roku 2009 to bolo len 16,9 percenta.
Ikeida je absolventom prestížnej Tokijskej univerzity a v 80. rokoch v období ekonomického rastu pracoval pre viaceré veľké firmy. "Išiel som na dobrú univerzitu, ako si želali moji rodičia, a snažil som sa prispôsobiť spoločnosti. Keď som však dostal ponuky práce, uvedomil som si, že sa budem musieť celý život prispôsobovať a bol som zúfalý. Nemohol som nosiť oblek. Mal som pocit, že moje srdce je zlomené," zveruje sa muž vystupujúci pod nepravým menom. Neschopný zniesť tento tlak rozhodol sa uzavrieť vo svojej izbe. Je to už tridsať rokov a on za ten čas takmer nezmenil svoj spôsob života.
Prečo sa človek stáva hikkimori? Tento jav zostáva málo zrozumiteľný, ale štúdie uvádzajú, že sa tak deje v dôsledku zlých vzťahov v škole alebo zamestnaní, či v dôsledku toho, že človek nenašiel prácu. "Vieme len, že títo ľudia boli týraní alebo šikanovaní alebo mali problémy vo vzťahoch v práci," hovorí psychologička Kayo Ikedová, ktorá vedie poradňu pre rodičov.
Ikeida trávi väčšinu dňa pri počítači, kde rediguje blog a píše články o svojej situácii. Opisuje, ako ho matka bila, keď nebol dosť usilovný v škole, a vyvíjala na neho silný psychický tlak. On sa síce so svojou rodinou nestýka, ale mnoho ďalších hikkimori zostáva u rodičov, a tým ich dostáva do obtiažnej situácie, z finančného aj emočného hľadiska. "Rodiny hikkimori pociťujú veľkú hanbu. Skrývajú svoju situáciu a izolujú sa, nie sú schopné požiadať o pomoc. Také okolnosti prispievajú k ďalšiemu uzavieraniu sa pred spoločnosťou," dodáva psychologička.
Už niekoľko rokov japonská vláda vyčleňuje financie na riešenie tohto problému. Mnohí experti súdia, že japonská spoločnosť a jej vzdelávací systém sú príliš prísne a že riešenie je potrebné hľadať rôznymi cestami. Ikeida napríklad žije zo sociálnej podpory a písania článkov. Trpí hlbokou depresiou a zúfalo si praje dostať sa zo svojej bezútešnej situácie. V minulosti požiadal rodičov, aby ho odprevadili k psychiatrovi, ale tí to odmietli. "Chcem, aby spoločnosť pochopila, že nie sme blázni," povzdychol si. Najväčší strach má z toho, že zomrie osamelý. To je ďalší problém označovaný v starnúcom Japonsku ako kodokuši. "Nechcem tak umrieť. Nechcem, aby ma našli v rozklade. Možno by som mal požiadať o viac návštev zdravotných služieb. Zároveň to ale vlastne nechcem," uviedol nerozhodný Ikeida.
