BANSKÁ ŠTIAVNICA - Na donášku pizze si už Slováci navykli ako na bežnú vec. A tak sa Talian Giorgio Agosti rozhodol ísť ešte o krok ďalej - k zákazníkom vie doviezť celú svoju pizzeriu. Od marca ponúka v Banskej Štiavnici a okolí typickú pochúťku z kuchyne svojej rodnej krajiny v upravenom autobuse.
Hľadať podnikateľské šťastie sa vydal po rokoch strávených v misiách Detského fondu OSN - UNICEF a v rozhlasových staniciach v Bukurešti a Bruseli. Na Slovensku začínal ako obchodník s realitami, neskôr si našiel priateľku a rozhodol sa uskutočniť svoj sen o pojazdnej pizzerii.
"Začiatky neboli ľahké," povedal Agosti, ktorý na Slovensko prišiel pred viac ako štyrmi rokmi. Vozidlo kúpil pomerne lacno od mesta Žiar nad Hronom. Starú Karosu vybavil dvoma plynovými pecami, elektrinu poháňa benzínový generátor. Do celého zariadenia investoval asi 150.000 eur (zhruba päť miliónov korún).
Ťažšie bolo zohnať na úradoch povolenia na netradičný spôsob mobilného predaja. "Je to krásna krajina, ale podľa mňa by potrebovala viacej pochopenia pre slobodné podnikanie," povzdychol si šéf Pizzabusu na byrokraciu. Trochu ho trápi aj nedostatok pracovnej sily - nájsť brigádnikov sa ukázalo ako problém napriek tomu, že štiavnický región má viac ako dvanásťpercentnú nezamestnanosť. Pizzu tak pripravuje najmä spolu so slovenskou ženou a zvyškom rodiny.
Ako Talian nezaprie dôraz na originalitu a klasický spôsob prípravy pizze. "Smejem sa, keď odo mňa chcú, aby som im dal na pizzu kečup," hovorí a pripomína, že na pravú pizzu sa dáva paradajkový základ. Viac ako Štiavničania si pizzu v historickom meste kupujú skôr chalupári alebo turisti.
Po niekoľkých mesiacoch prevádzky sa Agosti cíti byť spokojný. Kuchyňa na kolesách mu umožňuje, aby vyrazil aj na miesta, kde býva v lete veľa rekreantov. Napríklad pri jazere Počúvadlo tak natrafil na tábor mladých Rusov, ktorí si jeho pizzu rýchlo obľúbili. "Začíname byť ziskoví. Viacej uvidíme v novembri, decembri," poznamenal. V zime sa chystá zakotviť v lyžiarskom stredisku.
V budúcnosti by chcel prevádzkovať aj ďalšie Pizzabusy vo väčších slovenských mestách. V Británii už kúpil dve poschodové vozidlá; dole chce mať kuchyňu, hore posedenie.
"Začiatky neboli ľahké," povedal Agosti, ktorý na Slovensko prišiel pred viac ako štyrmi rokmi. Vozidlo kúpil pomerne lacno od mesta Žiar nad Hronom. Starú Karosu vybavil dvoma plynovými pecami, elektrinu poháňa benzínový generátor. Do celého zariadenia investoval asi 150.000 eur (zhruba päť miliónov korún).
Ťažšie bolo zohnať na úradoch povolenia na netradičný spôsob mobilného predaja. "Je to krásna krajina, ale podľa mňa by potrebovala viacej pochopenia pre slobodné podnikanie," povzdychol si šéf Pizzabusu na byrokraciu. Trochu ho trápi aj nedostatok pracovnej sily - nájsť brigádnikov sa ukázalo ako problém napriek tomu, že štiavnický región má viac ako dvanásťpercentnú nezamestnanosť. Pizzu tak pripravuje najmä spolu so slovenskou ženou a zvyškom rodiny.
Ako Talian nezaprie dôraz na originalitu a klasický spôsob prípravy pizze. "Smejem sa, keď odo mňa chcú, aby som im dal na pizzu kečup," hovorí a pripomína, že na pravú pizzu sa dáva paradajkový základ. Viac ako Štiavničania si pizzu v historickom meste kupujú skôr chalupári alebo turisti.
Po niekoľkých mesiacoch prevádzky sa Agosti cíti byť spokojný. Kuchyňa na kolesách mu umožňuje, aby vyrazil aj na miesta, kde býva v lete veľa rekreantov. Napríklad pri jazere Počúvadlo tak natrafil na tábor mladých Rusov, ktorí si jeho pizzu rýchlo obľúbili. "Začíname byť ziskoví. Viacej uvidíme v novembri, decembri," poznamenal. V zime sa chystá zakotviť v lyžiarskom stredisku.
V budúcnosti by chcel prevádzkovať aj ďalšie Pizzabusy vo väčších slovenských mestách. V Británii už kúpil dve poschodové vozidlá; dole chce mať kuchyňu, hore posedenie.
