NEW YORK - Iste. Urobte si kvíz o tom, ktorá z hair-metalových kapiel je vaša krvná skupina. Podeľte sa o pár záberov svojho batoľaťa na pláži a sledujte, ako pribúda počet palcov hore. Okomentujte sarkastické politické názory spolužiaka, s ktorým ste sa nevideli od čias, čo bol prezidentom Ronald Reagan. Len nezabúdajte, že tento dôverne známy, upokojujúci on-line pľac zaplnený ľuďmi, na ktorých vám záleží a ktorých máte radi, existuje výhradne a iba na korporátnej planéte, ktorá bez prestania dychtí zistiť toho o vás a vašich blízkych viac a ešte viac, napísala agentúra AP .
Muž na internete označil policajtov za šmolkov: Neveril, že niečo takéto sa môže stať
V deň, keď si naši virtuálni priatelia začali lámať hlavu, či by mali alebo nemali opustiť facebook, sa zrodil zamotaný problém 21. storočia: ak je vaša komunita veľkým biznisom a najväčším biznisom vašej spoločnosti je vaša komunita, začne to byť pekný zmätok.
Užívatelia celý utorok sledovali rozvíjajúcu sa kauzu Cambridge Analytica a dumali nad tým, či hrozí riziko, že boli zase zmanipulovaní - že ich dáta mohli byť zneužité na ovplyvnenie volieb. A či je to konečne dostatočný dôvod opustiť facebook. Nie je to ľahké rozhodovanie. Koniec koncov - ako potom mamka uvidí fotky svojich detí?
"Časť mojej osoby si želá, aby kvôli škandálu Cambridge Analytica facebook padol. Ale druhá časť mojej osoby nemá iný spôsob, ako zistiť, kedy majú moji priatelia a príbuzní narodeniny," napísal na twitter humorista Chicago Tribune Rex Huppke - a svoj príspevok preposlal aj na facebook.
Facebook, ktorý svoju existenciu začal ako sociálna sieť pre vysokoškolských študentov a akademickú komunitu, už skôr zažil odliv používateľov, hoci sa to zvyčajne dialo plynulejšie. Mladí ľudia sa od neho odklonili v prospech iných platforiem, ako je snapchat, WhatsApp a Instagram (posledné dve teraz vlastní firma Facebook), a mnohí ďalší tam síce naďalej majú účty, ale využívajú ich len zriedka.
V medzinárodnom meradle síce facebook zostáva široko rozšírený, ale vytláčajú ho sociálne siete vybudované okolo posielania správ, ako je Line v Japonsku a Thajsku, Wech v Číne a KakaoTalk v Južnej Kórei.
Avšak ako dedko veľkých sociálnych sietí má facebook viac ako 2,2 miliardy užívateľov - takmer 30 percent svetovej populácie. A ide o komunitu s prehľadom početnejšiu, než má ktorákoľvek krajina sveta. To je neodolateľný terč pre zadávateľov reklamy a tiež, ako teraz vychádza najavo, pre ľudí, čo chcú vykonávať selektívne pikle s dátami a dokonca ovplyvňovať voľby.
Pre užívateľov je akékoľvek miesto, kde je veľa zaujímavých ľudí, zvyčajne tým pravým miestom, kde byť - aj keby to bolo len preto, že tam sú všetci. Ale keď sa nad tým naozaj zamyslíte, kde presne JE to miesto?
Väčšina z nás koncových užívateľov sa na facebooku správa ako v globálnom ekvivalente svojej štvrte alebo hlavného námestia. Ale kilometre, čo nás delia, sa skrátili na obyčajné centimetre.
Priatelia sa tu zastavia, aby sa porozprávali a dozvedeli sa novinky. Ukážu nám pár fotiek, zistia, čo je nové, a zase idú. Občas začujeme, o čom sa rozprávajú susedia, a tak sa k nim pridáme a prispejeme vlastnou troškou do mlyna. Niektorých ľudí poznáme lepšie ako iných, niektorých skoro vôbec. Niektorí túžia po uznaní. Iní sa chcú hádať.
Problém je, že to, čo je v skutočnom svete skutočnou sociálnou interakciou bez väčších záväzkov, sa vo virtuálnom svete stáva spletitou, komplikovanou transakciou. Inak povedané samotná komunita je skutočná, ale námestie je prešpikované pascami, a nie je tu žiadny starosta ani polícia, aby nás pred nimi ochránili.
"Keď ideme povedzme napríklad na večierok, čo je analógia sociálneho priestoru, potom je okolitá komunita viditeľná. Vieme, kto tam je, a na vlastné oči vidíme výsledok našich interakcií," povedal John Drew, ktorý prednáša o digitálnych médiách na univerzite Adelphi v New Yorku.
Facebook, hovorí Drew, "vytvoril systém, ktorý je bytostne spoločenský - sú tam vaši priatelia, ktorí vkladajú príspevky. Ale zatiaľ čo vkladáte príspevky a prezeráte si príspevky ostatných, oni budovali reklamné impérium". "Tí ľudia, čo organizujú onen večierok - to je facebook. A má pod palcom pravidlá."
V utorok sa na mnohých miestach šírila úzkosť a ľudia pretriasali pre a proti prípadného trvalého odchodu z facebooku. Jednou z bežných odpovedí ľuďom, ktorí hovoria, že možno odídu, bolo: "Nechoď. Ako inak uvidím, ako vyrastajú tvoje deti?"
Ďalší z potenciálnych odchádzajúcich si robili starosti, ako budú sledovať, čo robia ICH deti. A iní opakovali zbožné želanie užívateľov facebooku, ktoré sa vynoria vždy, keď sa im do cesty postavia kontroverzné diskusie: "Nemôžeme všetci len zverejňovať pekné veci a držať sa stranou od politiky?"
Všetky pochybnosti sú úplne pochopiteľné. Toto je - prinajmenšom v Amerike - éra, kedy sa rúcajú piliere komunity. Prieskumy ukazujú, že Američania veria svojim inštitúciám menej a menej. Prudko klesá počet členov odborových a občianskych organizácií, ktoré dlhodobo slúžili ako pevné spojivo spoločnosti. Striedanie zamestnania a zvyšujúca sa mobilita štiepi osobné priateľské väzby ako nikdy predtým.
Je teda nejakým prekvapením, že toľko ľudí baží po putách komunity - aj keby boli len virtuálne - a posilňujúcom pocite, ktorý ich sprevádza? Je prekvapením, že sa ľudia bijú s rozhodnutím, či sa vzdať tejto pevnej súčasti svojho života, ktorá síce naťahuje nepríjemne agresívne chápadlá, ale zároveň poskytuje miniatúrne dávky dopamínu vďaka kontaktu s tými, na ktorých nám záleží? Nie je toto, v zásade vzaté, jednou z kľúčových funkcií komunity?
"Jedným z dôvodov, prečo je facebook tak populárny, je to, že majú ľudia pocit, že je zadarmo. Nemajú pocit, že by sa kvôli nemu niečoho vzdávali, alebo povedomie o tom, čoho sa vzdávajú," povedal George Löwenstein, behaviorálny ekonóm Carnegie-Mellonovej univerzity.
Škandál britskej firmy sa prehlbuje: Zameral sa na ňu vyšetrovateľ FBI, šéf Facebooku sa kajá
"Všeobecne vzaté ľudia nenávidia pocit, že ich niekto má za naivky. Nenávidia pocit, že ich niekto zneužil. Ale to zatiaľ nie je ľuďom príliš jasné," dodal. "Keby sme mali pivo a niekto nám ho vzal a vypil, budeme veľmi rozčúlení. Ale keď ide 'len' o informácie, naštve to ľudí oveľa menej."
Pravda je, že internet máme ešte len štvrť storočie. Možno ešte nie sme tak celkom vyladení na podmienené komunity, na niečo ako je to, čo ponúka facebook. Na komunity, aké ešte nikdy v dejinách neexistovali. Dojem, že sme dostali multimediálnu priepustku ku všetkým svojim priateľom, bez ohľadu na to, kde sú, a navyše zadarmo, je nesmierne príťažlivý. Dokonca aj v prípade, že ono "zadarmo" v skutočnosti znamená: "Sledujeme ťa, zarábame peniaze a možno dokonca ťaháme za psychologické nitky vo svojom vlastnom záujme."
Otázka, na ktorú si musia odpovedať všetci, ktorí zvažujú odchod z facebooku, znie: "Je pre mňa odmietnutie tejto konkrétnej korporácie dosť dôležité, aby som odmietol komunitu, ktorej slúži?" Akú cenu majú vaši "priatelia"?
