HALABDŽA - Jeden z najhorších chemických útokov proti civilnému obyvateľstvu v modernej histórii má na svedomí vláda irackého prezidenta Saddáma Husajna. V poslednom roku iracko-iránskej vojny zaútočili pred tridsiatimi rokmi, 16. marca 1988, iracké lietadlá s chemickými zbraňami na kurdské mesto Halabdža. Výsledkom bolo 5000 mŕtvych a 10-tisíc zranených, z veľkej časti ženy a detí. Podľa medzinárodnej humanitárnej organizácie Human Rights Watch išlo o akt genocídy.
Chemický útok na Halabdžu, ležiacu asi 240 kilometrov severovýchodne od Bagdadu a 15 kilometrov od iránskej hranice, bol spojený s likvidačnou operáciou Anfál (Korisť) bagdadského režimu proti Kurdom na severe Iraku v rokoch 1987 - 1988, pri ktorej zahynulo viac ako 180-tisíc osôb.
Za Halabdžu bol súdený Saddámov bratranec Alí Hasan Madžíd, prezývaný "mäsiar Kurdov" či "chemický Ali", ktorý koncom 80. rokov zodpovedal za iracký Kurdistan a ktorý útok na Halabdžu nariadil. Exminister vnútra a obrany Madžíd bol za tento útok odsúdený na trest smrti a v januári 2010 popravený. Irak o dva mesiace nato uznal masaker v Halabdži za akt genocídy. Husajn bol ale popravený už v decembri 2006 za masaker 148 šíitov v Dudžaile v roku 1982.
Podľa svedkov začali chemické nálety na Halabdžu 16. marca 1988 v podvečer a trvali asi päť hodín. Na mestom sa vznášali biele, čierne a žlté mraky až do výšky päťdesiat metrov. Pri útoku bol pravdepodobne použitý bojový plyn yperit a nervové plyn ako sarín, tabun a VX. Prvé správy o masakri sa do sveta dostali od iránskych novinárov. Jedny z prvých fotiek spravil iránsky fotograf Káve Golestan, ktorý bol scénami v meste doslova šokovaný. "Život v meste zamrzol, zastavil sa. Vyzeralo to tam ako zastavený film. Videl som úplne nový typ smrti. Pri kuchyni jedného domu som videl mŕtvu ženu, ktorá stále držala v ruke nôž, ktorým predtým krájala mrkvu. Spolu s ostatnými novinármi sme odvážali zranených do nemocnice. Jedno dievča mi v našom vozidle umrelo v náručí," rozprával.
Američania pôvodne z útoku vinili Irán, neskôr ale bola preukázaná vina irackej vlády. Pri procese Saddám súhlas s použitím chemických zbraní v Halabdži popieral, objavilo sa ale niekoľko dokumentov, ktoré to potvrdzujú. Napríklad v roku 1987 žiadala iracká spravodajská služba povolenie od prezidenta na použitie horčičného plynu a nervových plynov proti Kurdom. Ďalší dokument obsahoval Saddámovu odpoveď, ktorá nariaďovala armáde vziať do úvahy možnosť "náhleho útoku" pri použití takých zbraní. A vnútorná správa irackej vojenskej rozviedky potvrdila, že dostala súhlas na použitie "zvláštnych zbraní" proti Kurdom.
Mesto bolo po útoku kompletne kontaminované, vrátane vodných zdrojov a pôdy. Zatiaľ čo predtým v ňom žilo 80-tisíc obyvateľov, o pätnásť rokov neskôr o 30-tisíc menej. Teraz v meste údajne žije približne 200-tisíc ľudí a v roku 2014 sa stalo metropolou novej rovnomennej irackej a kurdskej provincie, ktorá bola vyčlenená z provincie Sulajmáníja.
