ŽENEVA - Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) každoročne zostavuje zoznam najnebezpečnejších ochorení s cieľom upozorniť vlády jednotlivých krajín na potrebu zintenzívnenia zdravotnej politiky a prevencie. Zoznam na tento rok je však odlišný od tých predchádzajúcich, pretože v jeho prvej desiatke sa ocitol neznámy vírus nazvaný Choroba X.
Každý rok WHO zvoláva najuznávanejších vedcov z celého sveta, aby zostavili zoznam chorôb, ktoré by mohli vážne ohroziť celosvetovú verejnosť. V predchádzajúcich rokoch tak vzniklo upozornenie ohľadom horúčky Lassa, ktorá sa momentálne vyskytuje v Nigérii. Tento rok je zoznam výnimočný tým, že experti medzi známe vírusy ako krymsko-konžská hemoragická horúčka či zika po prvý raz zaradili neznámy patogén nazvaný choroba X, a to na deviate miesto. "Uviedli sme ho preto, lebo vyžaduje dôkladnejší výskum vrátane diagnostiky a predstavuje určité riziko vzniku vážnej medzinárodnej epidémie," odôvodnili svoje rozhodnutie.
Podľa vedcov môže stáť za vznikom choroby viacero možností. Pokrok v technológii úpravy génov, ktorý umožňuje manipuláciu s vírusmi, dokazuje, že na spustenie ochorenia stačí banálna nehoda alebo aj teroristický útok. "História nám už potvrdila, že ďalšia veľká epidémia bude zapríčinená niečím, čo tu ešte nebolo a čo ani nepoznáme," komentoval situáciu vedecký poradca WHO John Arne Rottingen. Dodal, že zaradenie neznámeho patogénu do zoznamu bolo vraj účelové, aby si experti vytvorili dostatočný časový priestor na diagnostikovanie a prípravu vakcín. "Chceme vyvinúť také systémy, ktoré by boli schopné fungovať okamžite a dovolia nám rýchlo vyvinúť protiopatrenia," vysvetlil.
Nehanebné použitie nervového plynu v Salisbury na bývalom ruskom tajnom agentovi Sergejovi Skripalovi iba potvrdzuje, že porušiť tabu ohľadom chemických a biologických zbraní nie je problém. Rovnako tak nie je zložité vyrobiť v laboratóriu umelý vírus. Stačí si spomenúť na Kanadu a na tzv. "konské kiahne". Čas vzniku umelo vytvoreného ochorenia je totiž kratší a pravdepodobnejší než to, že choroba vznikne prirodzene. "Syntetická biológia umožňuje vytváranie nových smrteľných vírusov a ľudia nie sú voči nim odolní."
Niečo podobné sa stalo aj v roku 2009 pri prasacej chrípke, kedy vírus prešiel zo zvieraťa na človeka a začal sa šíriť. Bol to typický príklad zoonotickej infekcie. "Čím viac sa mení ekosystém, tým väčší bude výskyt tohto druhu infekcií, preto sa musíme pripraviť," znejú nie príliš optimistické prognózy. Takto sa vraj začal šíriť aj vírus HIV, ktorý prešiel pravdepodobne zo šimpanzov na ľudí konzumáciou diviny z buše.
"Intenzita ľudského a zvieracieho kontaktu narastá, a tým vzniká aj predpoklad prenosu nových ochorení zo zvieraťa na človeka," potvrdzuje Rottingenove slová profesorka Marion Koopmansová. Výskyt nových ochorení podporuje aj cestovanie.
