PRAHA - Jan Garrigue Masaryk bol synom legendárneho prezidenta, nekonvenčným diplomatom, politikom a slušným klavíristom s puncom dobráckeho leva salónov. Anglicky vedel rovnako dobre ako česky a po nie príliš vydarenej mladosti sa nakoniec stal ministrom zahraničia. Po zrútení demokracie v Československu sa chcel usadiť v Londýne a začať nový život. Namiesto toho ho ale postihla tragická smrť, ktorú sa dodnes nepodarilo objasniť.
Čo sa v noci z 9. na 10. marca 1948 v služobnom byte ministra odohralo, zostáva stále záhadou. Podľa dobovej oficiálnej verzie spáchal Masaryk samovraždu, neskoršie vyšetrovanie ale dospelo k záveru, že bol zavraždený. Páchateľ však zostáva neznámy.
Syn "tatíčka Masaryka" bol medzi ľuďmi populárny pre svoje pochopenie, šarm a vtip. Jeho citovo ladené prejavy vysielané z Londýna počas druhej svetovej vojny pomáhali udržiavať nádej. A jeho násilná smrť vyvolala celonárodný otras. Čo jej predchádzalo?
Roztržka medzi Československom a Vatikánom: Masaryk bujaro oslavoval, nič si z toho nerobil
Pri februárovej kríze roku 1948 podali nekomunistickí ministri šokovanému prezidentovi Edvardovi Benešovi demisiu. Až na Masaryka. Možno zostal i kvôli dávnemu sľubu, ktorý dal svojmu otcovi, že Beneša nikdy neopustí. Zlomený prezident nato podpísal doplnenú vládu pod vedením komunistu Klementa Gottwalda.
Deviateho marca bol Masaryk za Benešom v Sezimovom Ústí. Možno ho tam prezident zbavil jeho sľubu. Čoskoro po tom chcel odletieť do Londýna, odísť z politiky a žiť s americkou spisovateľkou Marciou Davenportovou. Pre novú vládu to však znamenalo škandál. Ráno 10. marca 1948 našli Masaryka bez známok života na dlažbe nádvoria Černínskeho paláca. Len niekoľko hodín pred oficiálnym predstavením novej vlády v parlamente, keď už prečítali len oficiálnu správu o jeho úmrtí. Hovorila o samovražde z depresie, bola ale vydaná ešte pred výsledkom súdnej pitvy. Vyšetrovanie namiesto kriminalistov prevzala Štátna bezpečnosť.
Ľudia, ktorí mali blízko k diplomatovi, tvrdili, že sa zabil. Údajne mal sklon k depresiám. A jeho tajomník Antonín Sum vyhlásil, že takto protestoval proti nastupujúcemu totalitnému režimu. Žiadny list na rozlúčku sa však nenašiel.
O zložitosti Masarykovej povahy nebolo pochýb. Narodil sa 14. septembra 1886 vo vinohradskej vile Osvěta. Matka Charlotta, pôvodom Američanka, ho naučila anglicky tak skvele, že mnohým cudzincom pripadal skôr ako Američan než Čech. Už od detstva mal sklon k rôznym srandičkám a prostorekému humoru. Škole veľmi na chuť neprišiel a ako 20-ročný sa vydal do New Yorku na skusy. Tam robil čokoľvek - učil prisťahovalcov po anglicky a po večeroch zas hrával v kine na klavír.
Po návrate do Európy v roku 1913 ho čakala vojna. Narukoval do armády. Po roku 1918 sa stal jeho otec prezidentom a on diplomatickým zástupcom vo Washingtone. Vedel anglicky, nemecky, francúzsky i maďarsky, a aj bez potrebných škôl si získal rešpekt a obľubu. Okrem toho umením spoločenskej konverzácie oslňoval aj korunované hlavy. Po roku ho odvolali do Prahy, kde pracoval na ministerstve zahraničia. V rokoch 1925 až 1929 bol veľvyslancom v Británii. V tom čase sa nakrátko oženil s Američankou Franciscou Craneovou. Počas vojny pôsobil v exilovej vláde v Londýne s Benešom.
Vyšetrovanie jeho smrti sa niekoľkokrát znovu otváralo. V roku 1969 hovorila vtedajšia správa komisie prokuratúry o "nešťastnej náhode", ďalšie vyšetrovanie v roku 1995 prinieslo hypotézu vynútenej samovraždy, ktorú vraj zapríčinila nezákonná domová prehliadka, ktorá ho vydesila. A na sklonku roka 2016 sa otvorilo zatiaľ posledné vyšetrovanie, zamerané priamo na to, kto mohol byť diplomatovým vrahom. Impulzom bola informácia bádateľky Václavy Jandečkovej, podľa ktorej sa mal v Masarykovom byte v čase jeho smrti nachádzať niekdajší vyšší úradník ministerstva zahraničia Jan Bydžovský, ktorého bezpečnostné orgány podozrievali, že predáva informácie tajným službám Veľkej Británie a USA. Všetky doterajšie vyšetrovania sa zhodli iba na tom, že prvé z nich bolo nedbalé a účelovo vedené k záveru samovražda.
Fascinujúci príbeh Masarykovho života i smrti spracoval nedávno režisér Julius Ševčík v "hollywoodsky" dramatickom filme, v ktorom zachytil kontroverznejšie stránky povahy veľkej osobnosti. Film vlani získal rekordných dvanásť ocenení Český lev.
