PARÍŽ - Archeológovia objavili črevné červy, ktoré parazitovali na starých Grékoch a ktoré tak presne opísal Hippokrates so svojimi žiakmi. Archeológovia z Cambridgeskej univerzity dokázali exhumovať vajíčka týchto parazitov z hrobiek pochádzajúcich z tejto doby, píše francúzsky denník Le Figaro.
Tínedžera uštipol komár: S jeho nohou sa začali diať strašné veci, desivé FOTO
Hovorí sa, že Hippokrates vyučoval v čase medzi rokmi 500 a 400 pred naším letopočtom na ostrove Kos pod platanom, ktorý možno doteraz obdivovať. V jeho spisoch nájdeme mnohé popisy chorôb spôsobených červami. Hippokrates rozlišoval tri: helmins strongyle (dlhý guľatý červ), helmins plateia (plochý červ) a ascaris (malý guľatý červ). Historici sa domnievajú, že dlhý guľatý červ je škrkavka detská (ascaris lumbricoides), plochý červ druh pásomnice a malý guľatý červ je mrľa detská (Enterobius vermicularis), ktorá spôsobuje oxyuriázu.
Vedci skúmali na súostroví Kyklady 25 hrobiek pochádzajúcich z konca neolitu (4000 rokov pred naším letopočtom), z doby bronzovej (2000 rokov pred naším letopočtom) až do byzantského obdobia (prvé až tretie storočie nášho letopočtu). Analyzovali sedimenty získané na povrchu a okolo panvových kostí. Dúfali, že tam nájdu usadeniny obsahujúce stolicu. V štyroch vzorkách našli vajíčka dvoch druhov parazitov: hlísticového červa nazývaného vlasovec ľudský a okrúhleho červa škrkavku detskú. Vlasovec pochádza z neolitu a škrkavka z doby bronzovej. "Ide o najstarší dôkaz prítomnosti červov parazitujúcich na človeku v antickom Grécku," zdôrazňuje hlavná autorka štúdie Evilena Anastasiuová.
Paleoparazitológia, odvetvie paleopatológie, už umožnila nájsť veľa parazitov sužujúcich človeka, od neolitu v celej západnej Európe až do stredoveku cez egyptské múmie. Toto vedné odvetvie zažilo rozkvet až v 60. a 70. rokoch minulého storočia. Zdrojom informácií sú predovšetkým kostrové pozostatky, pri ktorých sa skúmajú biomarkery pomocou protilátok a DNA. Rozsiahlu štúdiu realizovali Francúzi Matthieu Le Bailly a Françoise Bouchetová z univerzity Franche-Comté na 99 vzorkách pochádzajúcich z 19 lokalít v desiatich krajinách v období 4000 rokov pred naším letopočtom až do stredoveku. Hľadali meňavku úplavičnú, spôsobujúcu úplavicu. Zistili, že 17 vzoriek bolo pozitívnych, tri vo Francúzsku z prvého až 13. storočia, jedna z doby pred viac ako 2000 rokmi v Grécku a jedna z 19. storočia v Spojených štátoch.
Voľné dielo, Odkaz
Podľa paleopatológa Philippa Charliera je možné skúmať starú DNA, ale závisí to od okolitých podmienok a na zachovaní vzoriek. Nesmú byť príliš poničené.
"Okrem obohacujúceho porovnávania archeologických a historických údajov tieto práce ukazujú, že obyvateľstvo v týchto časoch trpelo hojne parazitmi. Nemožno to však hodnotiť negatívne. Zdá sa totiž, že prítomnosť parazitov bránila autoimunitným chorobám, typu skleróza multiplex alebo Crohnovej chorobe, pretože človek bol v súlade s prírodou a jej parazitmi," hovorí Philippe Charlier.
Podľa teórie spopularizovanej Hippokratom v 4. storočí pred naším letopočtom je život riadený rovnováhou medzi štyrmi telesnými šťavami (humormi). Ak jeden z týchto humorov nadobudne navrch nad ostatnými, vznikne nerovnováha, ktorá môže ohroziť zdravie.
Z tejto teórie toho do dnešných dní veľa nezostalo, snáď len označenie sangvinik, flegmatik, melancholik a cholerik. Napriek tomu je Hippokrates svojím prístupom zakladateľom modernej medicíny, najmä pokiaľ ide o pozorovanie všetkých príčin a dôsledkov chorôb.
