FLORENCIA/PRAHA - František, prvorodený syn cisára Leopolda II., bol cisárom prvým a zároveň aj posledným. Po smrti svojho otca v roku 1792 sa stal ako František II. cisárom Svätej ríše rímskej národa nemeckého, ktorú však v roku 1806 pod Napoleonovým tlakom rozpustil. František, ktorý sa narodil pred 250 rokmi, 12. februára 1768 vo Florencii, bol od roku 1792 tiež českým a uhorským kráľom a od roku 1804 do svojej smrti v marci 1835 ako František I. prvým rakúskym cisárom.
VIDEO Najbizarnejší diktátor 20. storočia: Korunovácia stála milióny, odporcov hádzal levom
Počas svojej viac než štyridsaťročnej vlády zakotvil František I. v monarchii konzervatívny, byrokratický politický systém uzatvárajúci sa všetkým novým myšlienkam, bol zástancom vojenských a policajných represií, schválil cenzúru a podporoval vysoké dane. Na druhej strane sa podieľal nad víťazstve nad Napoleonom a po Viedenskom kongrese priniesol do Európy na 100 rokov mier. Po jeho smrti na cisársky trón zasadol jeho syn Ferdinand I.
František sa narodil ako prvorodený syn toskánskeho veľkovojvodu Leopolda a jeho manželky Márie Ludoviky Španielskej. Mladosť prežil na dvore svojho otca spolu s mnohými svojimi súrodencami.
V roku 1780 zomrela jeho babička, česká a uhorská kráľovná Mária Terézia, a jej následníkom sa stal najstarší syn Jozef II. Tento pokrokový vládca však zostal aj po dvoch manželstvách bezdetný. Svojho synovca Františka si obľúbil a začal s ním počítať ako s následníkom. Našiel mu tiež vhodnú manželku, 6. januára 1788 sa ňou vo Viedni stala Alžbeta Wilhelmína Württemberská, ktorá ale zomrela už dva roky o svadbe.
Po smrti Jozefa II. v roku 1790 riadil František štátne záležitosti do tej doby, než z Florencie prišiel jeho otec Leopold, ktorý bol po svojom bratovi právoplatným následníkom trónu.
V marci 1791 sa František vo Viedni oženil druhýkrát s Máriou Terezou. Manželia boli bratranec a sesternica prvého stupňa, čo malo za následok, že väčšina z Františkových a Máriiných detí sa musela potýkať s genetickou degeneráciou a len časť z nich bola schopná samostatného života. Jeho prvorodený syn Ferdinand bol toho dôkazom, ale napriek tomu bol veľmi vzdelaný a hlavne ľudský. Preto získal priezvisko "Dobrotivý". Bol posledným korunovaným českým kráľom a Česi ho mali naozaj radi.
Po úmrtí Leopolda II. v marci 1792 nastúpil na trón František ako cisár František II. Bol rodinný typ a vzhľadom a oblečením pripomínal skôr obyčajného mešťana než cisára. Vydával sa na prechádzky mestom a rád odpovedal ľuďom na pozdravy. Českým kráľom bol korunovaný 9. augusta 1792, kde sa prvýkrát stretol s neskorším najmocnejším mužom Rakúska Klementom Metternichom. Tento diplomat sa neskôr stal jeho pravou rukou.
Nad Európou sa však začali sťahovať mračná v podobe Napoleona Bonaparteho. Francúzske vojsko pod Napoleonovým vedením niekoľkokrát preniklo na rakúske územie a vyhnalo tak cisársku rodinu do Uhorska, pretože Rakúšania neboli dobre vycvičení ani vyzbrojení. V roku 1804, v nadväznosti na prijatie cisárskeho titulu Napoleonom, sa František vyhlásil rakúskym cisárom Františkom I.
František potom uzavrel dohodu s Ruskom, na čele ktorého stál cár Alexander I., a znovu sa stretol s Napoleonom v bitke "Troch cisárov" pri Slavkove, kde ho ale Napoleon rozdrvil. František sa potom 6. augusta 1806 vzdal koruny Svätej ríše rímskej, vyhlásil rímsku cisársku hodnosť za zrušenú a zbavil zvyšné ríšske stavy povinností voči sebe ako rímskemu panovníkovi. Jeho vláda sa tak formálne obmedzila iba na rodové dŕžavy alpské, českú korunu a uhorskú korunu a František tak zostal ako František I. iba rakúskym cisárom.
Po "Bitke národov" pri Lipsku v roku 1813 bol Napoleon porazený a následný Viedenský kongres z rokov 1814-1815, niekedy prezývaný "koncert veľmocí", rozhodol o novej podobe Európy po napoleonských vojnách a de facto priniesol Európe mier na jedno storočie - do vypuknutia prvej svetovej vojny.
V novembri 1816 sa František oženil vo Viedni naposledy. Jeho nastávajúcou sa stala dcéra bavorského kráľa Maximiliána I., princezná Karolína Augusta Bavorská. Manželstvo s Františkom bolo šťastné, hoci Karolína neporodila žiadne deti. V roku 1830 sa cisár dočkal prvého vnuka Františka, neskoršieho cisára Františka Jozefa I.
