PRAHA - Logickým dôsledkom rozpadu Českej a Slovenskej federatívnej republiky, z ktorej 1. januára 1993 vznikli dva nástupnícke samostatné štáty, bola aj menová odluka. Aktíva, pasíva a rezervy boli súčasťou majetku federácie, k rozdeleniu ktorého pristúpili obe vlády podľa zákona z roku 1992. Národné meny, česká a slovenská koruna, začali platiť pred 25 rokmi, 8. februára 1993, spočiatku vo forme okolkovaných československých bankoviek.
Mečiar s Klausom sa zhodujú: ČSFR nefungovala a rozdelenie bolo správne
V odborných kruhoch sa už v roku 1992 diskutovalo o tom, že menová odluka je nevyhnutná. Dôvodom bola odlišná ekonomická situácia oboch krajín i rôzne perspektívy vývoja. Riadením odluky a neskôr aj zavedením českej meny bol poverený vtedajší zástupca viceguvernéra Štátnej banky československej Pavel Kysilka. Vznik mien bol sprevádzaný dvoma krokmi: založením emisných bánk ako centrálnych inštitúcií (nástupkýň SBČS) a osamostatnením peňažných obehov.
Plynulé zvládnutie tejto zmeny podporil rad legislatívnych opatrení. Koncom roku 1992 bol v Českej národnej rade prijatý zákon o Českej národnej banke (ČNB), ktorý určil, že peňažnou jednotkou v ČR je koruna česká (Kč), a upravil riadenie peňažného obehu. Bola vymenovaná banková rada na čele s guvernérom Josefom Tošovským. Vo februári 1993 rozhodli Poslanecká snemovňa ČR a Národná rada SR o kolkovaní bankoviek, ktorým sa mali v prechodnom období meny odlíšiť.
Okolkované boli bankovky vyšších hodnôt (100, 500 a 1000 Kčs), nižšie bankovky boli čiastočne ponechané ako spoločné. Celkovo boli v ČR a na Slovensku okolkované pôvodné československé bankovky za približne 50 miliárd korún. Obeživo si krajiny rozdelili v pomere 2:1 v prospech Česka. Systém kolkovania nebol novinkou, použil ho už v roku 1919 minister financií Alois Rašín, keď na území s vojnou rozvráteným hospodárstvom zaviedol menovú reformu.
Zhruba do štyroch mesiacov po odluke prišli do obehu nové mince. Vzhľadu českých bankoviek sa zhostil grafik Oldřich Kulhánek spolu s rytcom Milošom Ondráčkom. Prvá slovenská bankovka (50 Sk) prišla do obehu koncom augusta 1993. Autorom tamojších návrhov bol maliar Jozef Bubák.
Vzhľadom na neveľké devízové rezervy a vonkajšiu nezmeniteľnosť korún uzavreli ČR a SR 4. februára 1993 Platobnú zmluvu. Platobný styk začal fungovať cez clearingový účet centrálnych bánk - za obchody uzavreté pred rokom 1993 sa platilo Kč a Sk v pomere 1:1, neskoršie ceny boli prepočítavané podľa kurzu mien k európskej zúčtovacej jednotke ECU ( "predchodca" eura). Od októbra 1995 sa platby vykonávali prostredníctvom konvertibilných mien, ku ktorým Kč a Sk začali patriť.
A ako oba štáty z menovej odluky vyšli? Počiatočný nastavený kurz 1:1 sa skoro ukázal ako neudržateľný, takže už v júni 1993 musela slovenská centrálna banka devalvovať o desať percent. Predpovede o prepade slovenskej ekonomiky sa ale nepotvrdili. Pri českej menovej kríze v máji 1997 bolo zrušené fluktuačné pásmo a pevný kurz nahradil riadený floating. Slovenská mena prešla na plávajúci kurz po devalvačných tlakoch v roku 1998.
Novú etapu začalo Slovensko písať v januári 2009, kedy sa stalo členom eurozóny (Sk nahradilo euro). České ministerstvo financií a ČNB vo svojom materiáli z minuloročného decembra odporučili vláde zatiaľ nestanovovať cieľový dátum vstupu do eurozóny, teda prijatie eura. Vláda Andreja Babiša (ANO) vo svojom programovom vyhlásení uviedla, že nebude o vstup do eurozóny usilovať. Prezident Miloš Zeman vlani povedal, že Česko je na euro pripravené, prijatiu ale bráni mentálna bariéra.
