LONDÝN - Všetci vieme, kvôli čomu priberáme - keď skonzumujeme viac kalórií, než koľko spálime energie. Táto rovnica je síce pravdivá, ale neponúka odpoveď na zaujímavejšiu otázku: Prečo sa vlastne prejedáme? Prečo cítime túžbu zjesť ten kúsok torty alebo čokoládovú tyčinku, aj keď vieme, že to o pár minút neskôr budeme ľutovať? Je to len nenásytnosť, alebo sa v nás odohráva ešte niečo iné?
Päť najlenivejších spôsobov, ako schudnúť: Takto zhodíte kilá, aj keď nechcete
Ako píše spravodajský server BBC News, sebakontrola je síce dôležitá, ale vŕšia sa dôkazy, že pri priberaní na váhe hrá dôležitú úlohu stres. Chronický stres narušuje spánok a zvyšuje hladinu krvného cukru. To vedie k návalu hladu a vyhľadávaniu jedla ako útechy. Následkom je ďalšie narušenie spánku, ešte vyššia hladina stresu a ešte viac narušená hladina krvného cukru. To postupom času môže viesť nielen k nezdravému množstvu telesného tuku, ale tiež k cukrovke druhého typu.
Keď jeme, zvýši sa naša hladina krvného cukru, a u zdravých ľudí sa zase rýchlo vráti do normálu. Ale ako zistili nedávne štúdie, ak je človek v strese, trvá hladine krvného cukru tri hodiny, než sa vráti naspäť - zhruba šesťkrát dlhšie ako počas dňa bez stresu.
Príčinou, prečo sa to deje, je skutočnosť, že v strese telo prechádza do nastavenia "uteč, alebo bojuj". Inými slovami - telo si myslí, že je terčom útoku, a uvoľní do krvi glukózu, aby dodalo energiu svalom buď na obranu, alebo na útek do bezpečia. Ak túto energiu nepotrebujeme na útek do bezpečia, pošle pankreas do tela inzulín, aby hladinu cukru znovu znížil.
Kvôli zvýšenej hladine inzulínu a klesajúcemu množstvu krvného cukru dostaneme hlad - a to je tiež dôvod, prečo má človek pri strese neodolateľnú chuť na niečo sladké. To isté sa stane, keď v noci zle spíme.
Nedávna štúdia, ktorú vykonali vedci z londýnskej King's College, zistila, že pri spánkovej deprivácii človek denne priemerne skonzumuje o 385 kalórií viac než obvykle, čo zodpovedá zhruba kalóriám obsiahnutým vo veľkom muffine.
Neodolateľná túžba po jedle prenasleduje aj deti, ak nemajú dostatok spánku. Pri inej nedávnej štúdii vzali vedci malú skupinu troj- a štvorročných detí, ktoré boli všetky zvyknuté spať po obede. A nielenže im nedovolili po obede si zdriemnuť, ale navyše ich nechali hore zhruba o dve hodiny dlhšie, než deti bežne chodili do postele.
Nasledujúci deň deti zjedli o 20 percent viac kalórií ako obvykle, predovšetkým viac cukrov a sacharidov. Ďalší deň už mohli spať, ako dlho chceli. Napriek tomu ešte ďalší deň skonzumovali o 14 percent viac kalórií ako obvykle.
