RÍM - Už v desiatich mesiacoch pozerajú deti na svet očami ekonómov. A dokážu si spočítať, ako určitej osobe záleží na niektorom predmete, a to jednoduchým pozorovaním toho, koľko úsilia vynakladá na to, aby ho získala. K tomuto záveru dospeli vedci z Harvardovej univerzity a Massachusettského technologického inštitútu. Aj tak malé deti sú schopné procesu, na základe ktorého sa robia rozhodnutia.
Tím vedcov pustil skupine desaťmesačných detí rôzne animované videá, na ktorých okatá a usmievajúca sa ružová postavička musí dosiahnuť svoj cieľ - animovaný predmet modrej farby. V prvom prípade preskočí postavička nízky múr, aby sa dostala k modrému predmetu. Ale potom odmietne preskočiť cez stredne vysoký múr. V druhom prípade ružová postavička preskočí stredne vysoký múr, aby sa dostala k predmetu svojej túžby, ale potom nemá odvahu preskočiť vysoký múr.
Nakoniec deťom premietli scénu, keď si ružová postavička môže vybrať, a to bez akýchkoľvek prekážok, jeden z dvoch predmetov, ktoré sa objavili na predošlom videu. Logicky by sa teda mohlo zdať, že si postavička vyberie druhú možnosť, keď musela skákať cez vyšší múr, a teda musela vynaložiť viac úsilia. A k rovnakému názoru dospeli aj bábätká.
Ako si vedci tento jav vysvetľujú? Keď si totiž v rozpore so zdravým rozumom ružová postavička vybrala prvý cieľ, keď musela preskočiť len nízky múr, deti sa pri tejto scéne pristavili na dlhší čas a boli touto voľbou a týmto postojom prekvapené. "Takto malé deti zrejme chápu kroky osôb sofistikovane. Štúdia ukazuje, že základná matematika, ktorá je základom analýzy, s ktorou ekonómovia vzhliadajú na racionálne voľby, je pre novorodencov niečím intuitívnym, aj keď nehovoria, nevedia počítať a rozumejú len niekoľkým slovám," vysvetlil profesor Josh Tenenbaum z Massachusettského technologického inštitútu.
Vedci zverejnili alarmujúce čísla: Svet čelí kríze, toto spomaľuje vývoj ľudstva
"Výsledok ma neprekvapuje. Potvrdzuje iba to, čo už bolo viac-menej známe - dojčence starostlivo pozorujú všetko, čo sa okolo nich deje," hovorí prezident Talianskej pediatrickej spoločnosti, profesor Alberto Villani. "Nie je náhoda, že sa dieťa, a to aj veľmi malé, správa rôzne podľa toho, s akým človekom práve je. Pozoruje totiž úsilie druhých v tom, ako sa o ne starajú."
Zostáva už len pochopiť, ako to deti dokážu. Je to vec intuície alebo vrodenej schopnosti? "V poslednom čase mnohé štúdie berú do úvahy epigenetiku, teda prispôsobenie našej genetiky všetkému, nielen chorobám, ale aj nášmu intelektu. Ukázalo sa, že genetika je dôležitá, ale len za veľmi silného sprostredkovania prostredia. Ak je dieťa obklopené láskou a starostlivosťou, nepochybne to bude mať pozitívny vplyv na jeho budúcnosť," dodal Villani.
Výsledky štúdie nebudú užitočné len v pediatrii, ale aj pre technológiu a jej odbor, ktorý je spojený s tvorbou vyššej umelej inteligencie. Údaje, ktoré vedci získali, môžu byť použité pre konštrukciu matematického modelu, ktorý by bol schopný predpovedať, čo desaťmesačné dieťa môže dedukovať z predmetu, ktorého akcie predtým sledovalo. Tieto modely potom môžu pomôcť vo vývoji umelej inteligencie schopnej presne kopírovať ľudské správanie.
