ISBERGUES - "Tajomstvo dlhovekosti spočíva v tom, že robíme to, čo nesmieme! Marie-Louise Wirthová, ktorá nedávno oslávila sto rokov, ďalej sedí za barom svojho baru v mestečku Isbergues na severe Francúzska. Strávila tu celý život a od roku 1954, keď zomrel jej otec, je za pultom, povedala elegantne oblečená vysoká žena s modrými očami.
V krčmičke s rozlohou dvadsať metrov štvorcových, ktorá je hneď vedľa kostola mestečka s 10-tisíc obyvateľmi asi hodinu jazdy z Lille, sa od doby poslednej rekonštrukcie v roku 1958 nič nezmenilo. Vkusné drevené obloženie, šesťhranové stoly, keramické dlaždičky na podlahe a na pulte pripomínajúce secesiu.
Zvláštna komunita v USA v sebe ukrýva tajomstvo dlhovekosti: Teraz ho vedci odhalili
Marie-Louise sa narodila 23. novembra 1917 v Saint-Nazaire na západe Francúzska. Jej otec pracoval v lodeniciach. Keď mala dva roky, presťahovali sa na sever. Ešte predtým, než dokončila školskú dochádzku, pomáhala rodičom obsluhovať zákazníkov. "Vtedy sa muselo poslúchať! Dnes naopak rodičia poslúchajú deti. Raz, keď sa slávili sviatky, prišli pre mňa kamaráti, aby som šla s nimi, ale matka povedala: "Tvoje miesto je za barom," hovorí prísnym hlasom imitujúcim mamu.
Boli to časy malých sladkých bielych vín a absintu, pretože nebol ani pastis ani whisky. Ďalší vývoj viedol k poklesu počtu malých barov, ktorých bolo v 60. rokoch vo Francúzsku približne 600-tisíc, ale dnes už ich je len 35-tisíc.
Marie každý deň o štvrť na deväť ráno otvára svoj podnik, ktorý nemá žiadny názov. "Keď máte dobré pivo, nepotrebujete vývesný štít." Potom si s prvým zákazníkom vypije pohár cherry brandy.
Tajomstvo dlhovekosti tejto dámy nemôžeme hľadať v úplnom zdravom životnom štýle. Je totiž všetko, čo by jesť nemala - majonézu, nakladané uhorky a vyhýba sa ovociu. Ani na prechádzky nechodí, radšej sa vozí autom, priznala. Wirthovej najlepšia kamarátka Marie-Claire Legrandová to potvrdzuje. "Pred dvomi rokmi sme spolu leteli balónom a na Martiniku sa pokúsila o stromové lezenie," prezrádza. "Keď nič nerobíte a nič nevidíte, za nič to nestojí," tvrdí storočná pani plná elánu, ktorá chodí každú nedeľu tancovať, rada cestuje, lúšti krížovky a v televízii sa pozerá len na dokumentárne programy.
Marie-Louise zostala slobodná a bezdetná, nemá mobilný telefón a nevie používať internet. Ani kreditnú kartu nikdy nemala. "Keď nemám v peňaženke ani cent, hovorím si, dočerta s tým, keď tam sú nejaké tie drobné, ďakujem Bohu!" Dnes už nechodí toľko hostí ako kedysi. Veľa ich totiž pochovala. Ale uisťuje, že zostane svojmu podniku verná tak dlho, ako to len bude možné.
