HALIFAX/PRAHA - Silnejšie boli až výbuchy atómových bômb v japonských mestách Hirošima a Nagasaki, počtom obetí stále patrí medzi najtragickejšie udalosti svojho druhu. Nešťastie v kanadskom Halifaxe umocnila súhra niekoľkých náhod a spočiatku to vyzeralo len na bežnú lodnú nehodu. Pred 100 rokmi, 6. decembra 1917, sa pri tomto prístavnom meste zrazili nórska loď Imo s francúzskou muničnou loďou Mont Blanc. Na francúzskom plavidle vznikol požiar, ktorý do prístavu prilákal stovky zvedavcov. O niekoľko minút neskôr ale nasledoval výbuch munície, ktorého následky boli apokalyptické. Zomrelo okolo 2000 ľudí, zničené boli tisíce domov. Dielo skazy dokonala vlna cunami a búrka, ktorá sa Halifaxom prehnala nasledujúci deň.
VIDEO Najväčšia havária ponorky: Krutá smrť v Atlantiku, 129 obetí
Halifax, hlavné mesto kanadskej provincie Nové Škótsko, bol v tom čase hlavným vojnovým prístavom, z ktorého odchádzali do Európy vojenské transporty aj náklady zásob pre európsky front. Takmer sto metrov dlhá muničná loď Mont Blanc sa plavila z New Yorku a pri Halifaxe sa mala pripojiť ku konvoju, ktorý mal odplávať do Francúzska. Vyše 130-metrovú nákladnú loď Imo mala v prenájme Komisia pre pomoc Belgicku a v New Yorku mala vyzdvihnúť humanitárnu pomoc pre vojnou zničené Belgicko.
Kým Imo bola v osudný deň prázdna, Mont Blanc bol naložený 2600 tonami TNT, kyseliny pikrovej, strelnej bavlny a horľavín. Kvôli nepriateľským ponorkám nebol označený ako loď s nebezpečným nákladom. A ako taký nemal podľa pravidiel do prístavu vôbec vplávať.
Obe lode sa vo vodách prístavu ocitli 5. decembra večer, z dôvodu zábran proti nepriateľským ponorkám a lodiam ale nemohli pokračovať vo svojich misiách ešte v ten istý deň. Nasledujúci deň sa Imo vypravila von z prístavu. Po dohode s inou loďou, ktorá chcela zakotviť v Halifaxe, sa v oblasti nazývanej Úžiny obe lode minuli nesprávnymi stranami a Imo sa dostala k ľavému brehu zo svojho pohľadu. V tej chvíli ale priplával na rovnakej strane Úžiny do Halifaxu Mont Blanc.
Kapitáni oboch lodí sa neúspešne pokúsili naznačiť signalizáciou, kadiaľ budú plávať a následné pokusy o úhybné manévre dostali obe lode do kolízneho kurzu. O 08:45 miestneho času narazila Imo do pravého boku Mont Blancu, kde vznikol požiar. Posádka stihla opustiť horiacu loď, ktorú prúd odniesol k prístavu v Halifaxe, kde sa zhromaždil veľký dav ľudí. K požiaru boli privolaní hasiči, pomáhali aj ďalšie lode. Francúzski námorníci márne varovali prizerajúci sa dav pred hroziacim nebezpečenstvom. Nikto im totiž nerozumel.
O 09:04 Halifaxom a jeho okolím otriasol výbuch, ktorého silu prekonala až explózia atómovej bomby nad japonskou Hirošimou v roku 1945. Výbuch v Halifaxe sa rovnal približne sile 3000 ton TNT, Hirošimu zasiahol pre porovnanie výbuch so silou 15-tisíc ton.
Trosky lietali do výšky viac ako 300 metrov a do vzdialenosti až piatich kilometrov, explóziu bolo počuť v okruhu 320 kilometrov. Halifax aj náprotivná dartmouthská strana Úžiny boli zničené, nešťastie si vyžiadalo okolo 2000 obetí a vyše 9000 ranených. Okolo 250 obetí sa nepodarilo identifikovať. Asi 700 ľudí utrpelo úrazy očí, asi päťdesiatka z nich oslepla.
Skazu umocnila prívalová vlna spôsobená výbuchom a snehová búrka, ktorá sa prehnala nad Halifaxom nasledujúci deň. Úplne zničených alebo vážne poškodených bolo 12-tisíc budov. Vyše 6000 ľudí zostalo bez strechy nad hlavou. Halifax mal v tom čase okolo 60-tisíc obyvateľov. Do mesta začala prúdiť humanitárna pomoc z celého sveta.
Zo zodpovednosti za nešťastie bola najskôr obvinená posádka Mont Blancu, neskôr kanadský najvyšší súd rozhodol o tom, že podiel na vine nesú posádky oboch lodí. Nikto však nebol odsúdený.
