Andrej prehovoril o tom, ako získal svoju prácu snov v Nórsku: Môj život na ropnej plošine

Slovák Martin sa ocitol uprostred hurikánu: FOTO Hodiny bezmocnosti plné surovej devastácie

"Najprv som hľadal na internete ponuky cez agentúry. Po chvíli hľadania a čítania si diskusií som pochopil, že to nie je také ľahké. Predstava, že vám agentúra zo Slovenska vybaví prácu na ropnej plošine a dokonca bez jazyka, je scestná. Ropná plošina je veľký stroj, ktorý zarába obrovské peniaze. Je potrebné, aby šliapal ako hodinky, a preto si ľudí, ktorí tam pracujú, starostlivo vyberajú. Keby ste boli majiteľom vy, zamestnali by ste ľudí, ktorí nemajú o tej práci šajnu a nevedia ani jazyk?" pýta sa rečnícky Andrej.

Mladý Slovák veľmi rýchlo pochopil, že ak sa chce na plošinu dostať, musí na tom začať pracovať. Presťahoval sa do Nórska a našiel si tam zamestnanie, aj keď nie práve na ropnej plošine, no bol to krok vpred. Začal chodiť do večernej školy nórskeho jazyka a po pár mesiacoch, keď už vedel čo-to po nórsky, si ho zavolali na pohovor do firmy, ktorá mala zákazky na plošinách. Postupne sa vypracoval, až ho firma vyslala na kurz. Jeho práca snov bola takmer na dosah.

Offshore kurz

"Na to, aby ste mohli ísť na ropnú plošinu, potrebujete tzv. offshore kurz. Je to základný bezpečnostný tréning, ktorý musia absolvovať všetci. Je to pre prípad, že by helikoptéra, ktorá vás vezie do práce, musela v studenom Severnom mori núdzovo pristáť. „Tí najlepší z vás by vydržali do desať minút.“ Tým nás na úvod privítali. Ak nemáte na sebe špeciálny oranžový oblek (suchý neoprén), po pár minútach v ľadovej vode stratíte vedomie a utopíte sa. Za tých pár minút nie je žiadna šanca, že vás stihne niekto zachrániť. Preto sa vymysleli tieto kurzy, aby každý vedel, čo robiť v prípade núdze," vysvetlil Andrej, ktorého čakali ťažké skúšky. V decembri za poletujúceho snehu plával vo fjorde alebo trénoval v bazéne na makete trupu helikoptéry, ktorá bola na hydraulickom ramene. Keď sa pripútal, kabínu ponorili do vody dole hlavou a musel sa z nej dostať von.

Podľa Andreja je cesta za takouto prácou dosť komplikovaná, aj keď sa to na prvý pohľad nezdá. Musíte absolvovať kurz, zdravotnú prehliadku a nakoniec sa pred vami otvoria dvere a do tváre vás udrie vietor z vrtule helikoptéry. "Vykročíte v ústrety vášmu snu. Nastúpite do helikoptéry a na druhej strane vás čaká plošina. Miesto, kde sa plnia nielen finančné sny. Aké to je na takej plošine, čo sa tam deje? Aké povolania sa tam vykonávajú a ako sa tam dá dostať?" to všetko spísal Andrej vo svojej knihe „Cesta na ropnú plošinu“, kde do detailov objasnil svoju púť a nájdete v nej aj odpovede, ako sa môžete dostať na toto magické miesto, ak máte dostatok chute a odvahy. My vám ponúkame malý prierez z jeho zážitkov, skúseností a nazbieraných vedomostí už teraz.

Čo to vlastne sú ropné plošiny? Akí ľudia tam pracujú a ako sa na takej ropnej plošine žije?

Geograficky asi najbližšie Slovensku je Severné more. Budem sa zameriavať najmä na túto oblasť, keďže inde na svete som na plošinách nepracoval. V podstate môžeme rozdeliť plošiny na dva hlavné typy. Vrtné a ťažobné. Ešte predtým však treba nájsť ropu.

Prieskum

Hľadanie ropy pod morským dnom je dosť veľká alchýmia. Používajú sa na to veľké lode, ktoré neúnavne plávajú po mori a na vopred vytipovaných miestach hľadajú. Za sebou ťahajú dlhé káble, ktoré vysielajú zvukové vlny do dna. Niečo ako super výkonný sonar s tým rozdielom, že ich zaujíma práve to, čo je pod morským dnom. Na palube sedia ľudia, ktorí rozumejú obrázkom na monitoroch. Hľadajú na nich dutiny. Lotéria je v tom, že nevedia, čo v tej dutine je. Je tam ropa? Alebo plyn? Alebo tam nemusí byť vôbec nič. Pre príklad uvediem rok 1967, keď sa začínalo s ťažbou v Nórskom sektore Severného mora. Z Ameriky priplávala vrtná veža Ocean Viking. V tej dobe bola ťažba na mori ešte v plienkach a aj jej hľadanie. A tak sa Američania len tak plavili po mori, vŕtali diery do dna a hľadali. Trvalo to skoro dva roky, kým vôbec niečo našli. Stálo ich to nemalé peniaze a keď sa im ich badget postupne míňal a chceli hľadanie už vzdať, zadarilo sa im. Na hranici Anglického, Dánskeho a Nórskeho sektoru našli doteraz najväčšie nálezisko ropy v Severnom mori. Pole Ekofisk sa ťaží dodnes a odhaduje sa, že tak skoro vyčerpané ani nebude.

Vrtné plošiny

Keď už ropná spoločnosť predpokladá, že na určitom mieste môže byť ropa, začne sa vŕtať. Severné more je relatívne plytké (cca100-200 m), preto sa tu využívajú plošiny, ktoré sa volajú Jack up. Je to vlastne plávajúce telo, na ktorom je ubytovacia časť pre posádku (hotel) a vrtná veža.

Paluba má trojuholníkový pôdorys a v každom rohu je jedna noha. Dĺžky nôh sú rôzne, najdlhšie majú okolo 150 m. Nohy sú pohyblivé, dajú sa vysúvať hore a dole. Keď je treba plošinu transportovať na miesto, trup sa spustí na vodu a pláva. Nohy sa vytiahnu do vzduchu a ťažné lode odtiahnu plošinu na miesto. Tu sa spustia nohy do vody, až kým sa pevne nezaboria do morského dna. Vtedy sa trup plošiny vytiahne do vzduchu na bezpečnú úroveň okolo 25-30 m. Tu je posádka chránená pred besnením Severného mora. V tomto momente sa môže začať vŕtať. Samozrejme, existuje viac možných technológií na vŕtanie. V hlbokých vodách sa používajú plávajúce plošiny. Také, ako bol napríklad neslávne známy Deepwaterhorizont. Taktiež sa používajú vrtné lode. Všetko závisí od miesta a preferencií spoločnosti.

Vŕtanie

Asi tu niekde vznikol stereotyp, tykajúci sa práce na ropnej plošine. Chlapi špinaví od blata zmiešaného s ropou. Nebezpečná a únavná práca. Áno, pri vŕtaní to tak často môže vyzerať. Avšak aj vŕtanie prešlo počas rokov veľkým technologickým pokrokom. Kedysi sa vŕtalo jedine kolmo dole. Dnes je technológia už tak ďaleko, že vŕtať sa dá aj do strán a vrt sa môže dokonca vetviť. Nehovoriac o tom, že existujú už aj robotické vrtné paluby. Samotné vŕtanie je zložitý proces. Predstavte si morské dno, je tam veľké množstvo najjemnejšieho blata. Je to asi ako vŕtať do jogurtu. V momente, keď vytiahnete vrták, celý vrt sa zosype. Práve preto sa používajú široké rúry, ktoré sa volajú conductor. Tie sa najprv vtlačia do dna a až potom sa vŕta v nich. Takto sa to opakuje niekoľkokrát za sebou. Celé sa to spevňuje špeciálnym cementom, ktorý je schopný zatvrdnúť na tomto extrémnom mieste. Keď je vrt zacementovaný, na jeho vrch tesne nad morské dno sa na potrubie pripevní tzv. BOP (Blow out preventer). Je to bezpečnostný prvok, ktorý má zabrániť tomu, aby pri nehode vytekala ropa nekontrolovateľne do mora. Ako ukázala nehoda v Mexickom zálive, bohužiaľ, nie vždy to funguje.

Ťažba

Keď vŕtanie dopadlo dobre a z vrtu vyteká to, čo má (ropa alebo plyn, ďalej len ropa), môže sa začať ťažba. Tu závisí od odhadovanej veľkosti poľa, či sa ekonomicky oplatí postaviť ropovod, alebo sa bude ropa prečerpávať do tankerov. Podľa toho sa tiež volí aj technológia ťažby.  Napríklad pre pole Troll, ktoré sa nachádza neďaleko nórskeho Bergenu, sa kvôli jeho veľkosti oplatilo postaviť ropovod až na sever Nemecka. Vraví sa, že plyn z tohto poľa pokrýva takmer 10 % spotreby v EU. Práve táto plošina bola vo svojej dobe jedným z divov staviteľstva. Plošina je dokonca zapísaná v Guinessovej knihe rekordov ako najväčšia betónová stavba sveta, ktorá bola prepravená na more. Celkovo má plošina 472 m výšku, z čoho je 369 m pod morskou hladinou.

V roku 2006 sa tu pri príležitosti desiateho výročia ťažby odohral na dne samotnej konštrukcie podmorský koncert. Samotná ropná plošina sa dá chápať ako stroj, ktorý produkuje ropu. Ľudská posádka je tam na to, aby sa starala o to, aby všetko išlo ako má. Na niektorých plošinách prebiehajú zároveň s ťažbou ďalšie projekty na zväčšenie poľa. Môžu sa tam robiť dodatočné vrty. Samozrejme neustále prebieha údržba. Na tomto type plošiny nevidíte striekať ropu a ide prevažne o čistú prácu. Nájdete tu asi všetky druhy povolaní od upratovačov, kuchárov, cez mechanikov až po inžinierov.

Transport

Ak je ropné pole dostatočne výdatné a oplatí sa to ekonomicky, postaví sa podmorské potrubie, ktoré transportuje vyťaženú ropu. V opačnom prípade je súčasťou plošiny aj nádrž, kde sa vyťažená ropa uskladňuje. Spravidla je táto na dne konštrukcie, na ktorej stojí plošina. Niekedy aj mimo nej, ako to bolo v pripadne Ekofisk Tanku. Táto plávajúca štruktúra bola v minulosti (kým sa nepostavil ropovod) neoddeliteľnou súčasťou poľa Ekofisk. Sem sa prečerpávala ropa dlhé roky. Na morskom dne v okolí plošín je množstvo infraštruktúry. Je to ako malé mesto na dne. Nachádzajú sa tam rôzne moduly, potrubia a iné dôležité veci. Tu je aj systém, ktorý vedie z bezpečnostných dôvodov niekoľko km mimo plošinu. Na jeho konci sa nachádza podmorská bója, ktorá pláva pod hladinou. Sem príde tanker, ktorý má vo svojej prednej časti na dne dieru. Tzv. moonpool je miesto, cez ktoré sa vysunie rameno do vody a podľa GPS súradníc nájde bóju. Zachytí ju a následne vtiahne dovnútra lode. Tu sa pripojí k lodi a prečerpáva sa ropa z tanku.

Saturačné potápanie

Na to, aby sa celá táto zložitá infraštruktúra na morskom dne mohla zapájať a udržiavať, musel sa vymyslieť špeciálny druh potápania. Keď sa chcete potopiť niekam veľmi hlboko, to znamená hlbšie ako 50 m, nemôžete dýchať obyčajný vzduch. Pôsobia tam rôzne fyziologické faktory. Preto, aby ste mohli pracovať hlbšie ako 50 m, potrebujete dýchať špeciálnu zmes plynov. V tomto prípade sa tá zmes vola Heliox. Je to zmes hélia a kyslíka. A v podstate to znamená, že všetky tkanivá v tele, mäkké alebo tvrdé sú nasýtene tým plynom. Je to ako fľaška šampanského. Tam tiež nie je vidno žiadne bubliny a pritom je to plné toho plynu.

Problém potápania sa do veľkej hĺbky, napríklad 200 – 300 m je ten, že tam je výrazne vyšší tlak. Ľudské telo sa mu dokáže prispôsobiť, ale trvá to nejaký čas. Počas ťaženia ropy na mori bolo treba pracovať aj v extrémnych hĺbkach. Tak vznikla saturácia. Je to oceľová komora, ktorá je na palube lodí. Do nej zavrú ľudí a zvýšia tlak na taký, aký je v mieste, kde budú pracovať. K tanku je napojený tzv. diving bell (potápačský zvon), ktorý cez dieru v dne lode (moon pool) spustí potápačský tím na morské dno. V saturácii sú potápači zatvorení štyri týždne. Áno, 28 dní v malej komore, kde sú len oni, päť – šesť chlapov. Všetko potrebné im podávajú cez servisný otvor.

Na plošine

Prostredie na plošine je veľmi dobre organizované. Na všetko je tu systém. Priestor je maximálne využitý a tomu zodpovedajú aj izby. Sú malé, ale funkčné. Nájdete tam všetko, čo potrebujete. Pracuje sa na 12-hodinovú zmenu. Buď od rána siedmej do večera, alebo od večera do rána. Plošina žije nonstop. Strava je zabezpečená v kantíne, kde dostanete raňajky, obed, večeru a pomedzi to je vždy niečo na zahryznutie v prestávkových miestnostiach. Hladovať nebudete. Pracuje sa dva týždne každý deň. To, že je víkend, zistite podľa jedla, binga alebo sladkostí, ktoré cez víkend dostanete zadarmo. Po práci si môžete ísť zacvičiť, zrelaxovať v saune, alebo len tak pozerať televízor.