LONDÝN - Tí, ktorí sa snažia naučiť cudziu reč, občas zistia, že im primeraná dávka alkoholu pomôže doslova rozviazať jazyk a komunikovať plynulejšie. Svojím spôsobom to dáva zmysel. Bolo dokázané, že pohár piva alebo vína môže utlmiť zábrany a vďaka tomu niektorí ľudia ľahšie prekonajú nervozitu či váhavosť, napísal spravodajský server Time.
Na druhej strane sa ale taktiež zistilo, že alkohol narušuje poznávacie funkcie, negatívne ovplyvňuje pamäť a pozornosť a vedie k prehnanej sebadôvere a prehnanému sebahodnoteniu. Takže hovoria ľudia skutočne lepšie cudzím jazykom, keď majú v sebe alkohol, alebo z nich hovorí len ich tekutá odvaha?
Aby zodpovedali túto otázku, vykonali britskí a holandskí vedci experiment, o ktorom informoval odborný časopis Journal of Psychoapharmacology. A ukázalo sa, že ľudia v rámci štúdie skutočne po nízkej dávke alkoholu hovorili plynulejšie, i keď si to sami nemysleli.
Do štúdie sa zapojilo päťdesiat rodených Nemcov študujúcich na Maastrichtskej univerzite v Holandsku neďaleko nemeckých hraníc. Všetci účastníci štúdie uviedli, že príležitostne pijú alkohol, a pretože ich výučba je v holandčine, nedávno zložili skúšku dokazujúcu ich znalosť tohto jazyka. Každý z účastníkov bol požiadaný, aby viedol dvojminútový rozhovor v holandčine. Pred rozhovorom dostala polovica na pitie vodu a druhá polovica alkoholický nápoj. Množstvo bolo rôzne podľa hmotnosti každého, ale zhruba 70-kilový muž dostal ekvivalent menej než pol litra piva.
Rozhovory sa nahrávali a potom ich mali oznámkovať dvaja rodení Holanďania, ktorí nevedeli, kto z testovaných dostal alkohol, a kto nie. Takisto samotní účastníci boli vyzvaní, aby ohodnotili vlastný výkon na základe toho, ako plynule hovorili. Prekvapivo nemal alkohol žiadny vplyv na sebahodnotenie účastníkov.
Tí, ktorí mali alkohol, si v holandčine neverili o nič viac, a ich výkon ich nepotešil viac než tých, ktorí mali vodu. Ale podľa tých, ktorí hodnotili nahrávky, si tí, čo sa posilnili alkoholom, počínali lepšie. Celkovo bola ich holandčina plynulejšia a s lepšou výslovnosťou. Hodnotenie gramatiky, slovnej zásoby a argumentácie sa u oboch skupín nijako nelíšila.
Vedci i tak ale zdôraznili, že množstvo alkoholu, ktoré skúmaným podávali, bolo nízke a účinky vyššej dávky by mohli byť odlišné. Navyše, respondenti vedeli, že dostali alkohol, a toto vedomie ich mohlo podvedome ovplyvniť na rovnakom princípe ako placebo. Odborníci preto odporúčajú ďalší výskum, do ktorého budú zahrnuté ďalšie jazykové skupiny.
