AMSTERDAM - Unikátny akvarel namaľovaný neskorším nacistickým diktátorom Adolfom Hitlerom získal ako dar holandský ústav pre štúdium vojny, holokaustu a genocídy (NIOD). Pôvodná majiteľka, ktorá si nepriala zverejniť svoju totožnosť, sa rozhodla inštitútu dielo darovať po tom, čo ho odmietli do dražby prijať dva aukčné domy, informoval denník De Volkskrant.
Dôležitý zlom v dejinách Európy: Pred 95 rokmi sa k moci dostal jeden z najhorších diktátorov
"Nechcela mať obraz doma a dva holandské aukčné domy ho odmietli prijať do dražby," uviedol denník. Maľba vodovými farbami, ktorá zobrazuje bránu Neutor vo Viedni, je opatrený signatúrou "A. Hitler". Po dôkladnom štúdiu odborníci uznali, že ide o originál.
Neskorší nacistický diktátor sa v mladosti neúspešne pokúšal o dráhu umelca. V rakúskej metropole Hitler žil v rokoch 1908 až 1913 a živil sa okrem iného predajom maľovaných pohľadníc, ktorých podľa NIOD zhotovil medzi dvoma a troma tisíckami. Asi osemsto sa ich zachovalo dodnes.
Pôvodná majiteľka obraz zdedila po svojom otcovi, ktorý ho údajne kúpil na blšom trhu za 75 centov, bez toho aby si uvedomil, kto ho namaľoval.
Riaditeľ ústavu Frank van Vree pôvodnej majiteľke poďakoval a vyjadril presvedčenie, že je lepšie, ak bude dielo v majetku výskumnej inštitúcie, než aby sa vydražil spolu s ďalšími nacistickými memorabíliami. Podľa ústavu je pohľad na viedenskú bránu asi jediným dielom Adolfa Hitlera v Holandsku.
Podľa denníka De Vokskrant je väčšina Hitlerových pohľadníc v súčasnosti v rukách súkromných zberateľov v Rakúsku, Nemecku, Británii či Spojených štátoch. Štyri obrazy zhotovené nacistickým diktátorom vlastní aj americká armáda, ktorá ich zabavila v Európe po druhej svetovej vojne.
Ústav NIOD vznikol po vojne s úlohou zhromaždiť dokumenty týkajúce sa okupácie Holandska nacistickým Nemeckom v rokoch 1940 až 1945. Nacisti v tej dobe deportovali do koncentračných a vyhladzovacích táborov na východe 100.000 holandských Židov. Asi najznámejšou obeťou holokaustu v Holandsku je Anna Franková, ktorú preslávilo vydanie denníka, ktorý si viedla v úkryte v jednom z amsterdamských domov.
Šestnásť akvarelov a náčrtov, ktoré Hitler zhotovil v rokoch 1904 až 1925, sa vlani v Nemecku vydražilo za 40-tisíc eur.
