BIŠKEK - Rozhodnutie kyrgyzských úradov pochovať jedinú múmiu nájdenú v tejto stredoázijskej krajine rozhnevalo vedecký svet, ktorý má miestnym úradom za zlé, že ustúpili sile povier, dodnes hlboko zakorenených.
Múmia mladej ženy, ktorej vek sa odhaduje na 1500 rokov, bola objavená v roku 1956. Až doteraz spočívala v múzeu, ale v polovici októbra bola pochovaná na základe rozhodnutia vládnej komisie, navzdory odporu jediného archeológa v komisii, ale v súlade s názorom ministra kultúry Tugelbaja Kazakova. Ten zdôvodňoval tento krok tým, že počas šesťdesiatich rokov od nálezu sa aj tak žiadny výskum múmie v štátnom historickom múzeu nekonal, pretože na to chýbalo vybavenie i odborníci. Minister za to, že dovolil múmiu pochovať, ale čelil takému náporu kritiky, že minulú sobotu ponúkol svoju demisu.
Niektorí pozorovatelia si všimli zvláštnu súvislosť medzi pochovaním múmie a víťazstvom Sooronbaja Žeenbekova, stúpenca odstupujúcej hlavy štátu Atambajeva, v prezidentských voľbách, usporiadaných v polovici mesiaca v tejto politicky veľmi nestabilnej krajine. Súvislosť podľa nich svedčí o vplyve povier v politických kruhoch štátu. Pochovania múmie sa dožadovali spirituálne médiá, ktoré varovali pred katastrofou, pokiaľ nález zostane v múzeu.
"Nikdy nebola mŕtva," povedala o múmii Zamira Muratbekovová, ktorá tvrdí, že dostala od duchov odkaz nariaďujúci pochovanie múmie. "Tým, že sme ju znovu pochovali, sme sa vyhli krvipreliatiu pri voľbách," vyhlásila a odsúdila vedcov, domáhajúcich sa opätovného vykopania múmie. Podľa nej by to bola veľká chyba.
Archeológovia si mädlia ruky: V Egypte našli 4000-ročný artefakt, ktorý sa len tak nevidí
Archeologička Kadyša Tašbajevová, ktorá v komisii hlasovala proti pochovaniu múmie, kritizuje toto rozhodnutie. Je totiž presvedčená o tom, že bolo učinené na základe rad od šarlatánov. "Zdalo by sa, že sú to okrajoví podivíni, ale sú počuť a štát im naslúcha a opakuje ich názory," hovorí s poľutovaním.
Aj keď je Kirgizsko prevažne moslimskou krajinou, šamanské povery a rituály sú tu veľmi rozšírené. V roku 2011 poslanci obetovali sedem ovcí v sídle parlamentu, aby ho zbavili zlých duchov. Prezident Atambajev odsúdil pochovanie múmie a kritizoval "pseudomoslimov" za to, že verí jasnovidcom. Jeden z členov prezidentovej strany, ktorá je členom parlamentnej komisie, by ale ponechal ostatky pochovaní. "Je to Kirgizka? Je to moslimka? Nič o múmii nevieme. Znovu ju vykopať zo zeme by bol vandalizmus," prehlásil poslanec Ryskeldi Mombekov. V skutočnosti je známe, že mumifikovaná žena zomrela ešte pred zrodom islamu.
Archeológovia po celom svete odsúdili pochovanie múmie ako spiatočnícky krok. "Exhumujte múmiu a vráťte ju do múzea," navrhol profesor Victor Mair z Pensylvánie, ktorý už skúmal tzv. tarimské múmie nájdené v pohraničných oblastich Číny, súsediacich s Kirgizskom. Odborníci sa domnievajú, že tieto múmie, ktoré sa zachovali vďaka drsným podmienkam, sú nevyhnutné pre pochopenie hlavných migračných ciest ľudstva.
Jedným z oficiálnych dôvodov pre pochovanie múmie bola skutočnosť, že išlo o "obyčajnú ženu" a nie o hodnostára zasluhujúceho zachovať, ako je nabalzamovaný bolševický vodca Vladimír Iľjič Lenin. "Vieme, že šlo o pomerne mladú ženu. Mohli by sme sa o nej dozvedieť ešte viac, keby sme mohli vykonať testy DNA, ale chýbajú nám experti," uviedla archeologička Tašbajevová. S kolegami obviňuje samozvaných jasnovidcov z absurdného osudu múmie. "Obávam sa, aby naším osudom nebola storočná tma."
