SANTIAGO/PRAHA - Boli študentmi a nádejnými športovcami a zdalo sa, že majú pred sebou šťastný život. Pri ceste uruguajských ragbistov a ich rodinných príslušníkov z Montevidea na zápas do Čile v októbri 1972 však ich lietadlo pred 45 rokmi, 13. októbra 1972, havarovalo v Andách. Katastrofu zo 45 ľudí na palube prežilo 27. Po dlhých viac ako 70 dňoch pobytu v extrémnych podmienkach veľhôr sa ale záchrany dočkalo len 16 stroskotancov. Tí vydržali aj vďaka tomu, že sa živili pozostatkami mŕtvych kamarátov.
Smrtiaci orkán v Nemecku: VIDEO Sekundy hrôzy pri pristátí, cestujúcim tuhla krv
Lietadlo sa zrútilo nad pustou časťou Ánd na argentínsko-čilskom pomedzí asi 4200 metrov nad morom po tom, čo pilot kvôli zlému počasiu mylne odhadol výšku a narazil do hory. Stroj sa roztrhol, pád trosiek našťastie stlmila hrubá vrstva snehu. Niektorí ľudia zomreli hneď pri náraze, ďalší v nasledujúcich dňoch, osem z nich (vrátane poslednej z piatich žien na palube) navyše neskôr zavalila lavína.
Preživší spočiatku v neprehľadnom teréne čakali na pomoc, ranou však pre nich boli informácie z malého rádia. Keďže už nie je nádej na záchranu, hľadanie bolo ukončené, dopočuli sa. Muži preto začali pracovať na záchrane. Osadenstvo nakoniec rozhodlo, že traja členovia - Nando Parrado, Roberto Canessa a Antonio Vizintín - sa pokúsia prejsť Andy a priviesť pomoc. Po dvoch mesiacoch od pádu lietadla trojica vyrazila. Čoskoro ale zistila, že je úplne inde, než si myslela, a že jej cesta za záchranou bude oveľa dlhšia.
Najunavenejší Vizintín preto nechal zvyšným dvom svoje zásoby a rozhodol sa vrátiť k ostatným, aby sa v prípade krachu prvej expedície mohol vydať iným smerom. Parradovi (dnes 67 rokov) a Canessaovi (64 rokov) trvalo desať dní a asi 70 kilometrov, než sa dostali do Čile a narazili tam na pastiera Sergia Catalána, ktorý im dal najesť a zalarmoval úrady. Potom bol zachránený zvyšok posádky. Návrat do civilizácie bol senzáciou.
Havária je spätá s drsnými okolnosťami, kedy preživší prekročili jedno z najsilnejších civilizačných tabu. V dôsledku úplnej absencie jedla sa totiž rozhodli, že skonzumujú telá zomretých. Príbeh uruguajských ragbistov, symbol ľudskej túžby po živote, sa stal predlohou pre niekoľko kníh a filmov, z ktorých asi najznámejší je americký film z roku 1993 s názvom Prežiť (Alive: The Miracle of the Andes).
