MOGADIŠO/PRAHA - Pri tragickom vyvrcholení "nemeckej jesene" vlny ľavicového teroru Frakcie Červenej armády (RAF) v Nemecku, sa v októbri 1977 spojili radikáli z RAF s palestínskymi teroristami. Uniesli nemecké lietadlo s 91 ľuďmi na palube do somálskeho Mogadiša a požadovali prepustenie "súdruhov RAF" z nemeckých väzníc a väznených "palestínskych súdruhov". Nemecká protiteroristická jednotka ale všetkých rukojemníkov v Mogadiše oslobodila, pri zásahu zomreli traja zo štyroch únoscov. Táto akcia patrí k vôbec najúspešnejším prípadom v histórii záchrany rukojemníkov.
Únos TOP muža západného Nemecka: VIDEO Bývalého nacistu si podali teroristi
Lietadlo Boeing 737 "Landshut" s 86 pasažiermi a piatimi členmi posádky na palube na linke z Malorky do Frankfurtu uniesli pred 40 rokmi, 13. októbra 1977, nad Stredozemným morom štyria teroristi (dvaja muži a dve ženy) z palestínskej organizácie Ľudový front pre oslobodenie Palestíny (PFLP).
Únos mal podporiť nemeckých teroristov z organizácie RAF, ktorí týždeň predtým uniesli a neskôr zavraždili prezidenta zväzu nemeckých zamestnávateľov Hansa-Martina Schleyera. Za oslobodenie rukojemníkov žiadali vtedy únoscovia prepustenie 11 členov RAF, niekoľkých palestínskych teroristov väznených v Libanone a Izraeli a 15 miliónov dolárov.
Najskôr teroristi donútili kapitána zmeniť kurz do Ríma, kde doplnili palivo. Z Ríma odletelo lietadlo do cyperskej Larnaky, kde únoscovia hrozili, že stroj vyhodia do povetria. Boeing potom zamieril na Blízky východ. Niekoľko arabských krajín (Libanon, Sýria, Irak a Kuvajt) mu však odmietlo povoliť pristátie. Nakoniec lietadlo dosadlo s poslednými zvyškami paliva na letisku v Bahrajne a potom v Dubaji. Únoscovia opäť hrozili, že lietadlo vyhodia do vzduchu, preto dostali palivo a stroj odletel do jemenského Adenu.
Na tomto letisku vodca komanda kapitán Mahmúd (celým menom Zuhajr Júsif Akaš) dovolil kapitánovi Jürgenovi Schumannovi vystúpiť z lietadla a prehliadnuť podvozok. Letec sa pri tom údajne spojil s policajtom a podal mu informácie o počte únoscov a ich výzbroji. Mahmúd si to ale všimol. Keď sa pilot vrátil do lietadla, zastrelil ho ranou do hlavy.
Lietadlo odletelo do hlavného mesta Somálska Mogadiša, kde pristálo 17. októbra skoro ráno. V rovnaký deň večer však pristálo v Mogadiše špeciálne lietadlo s tridsiatimi príslušníkmi nemeckej protiteroristickej jednotky GSG 9, ktoré unesený Landshut sledovalo už z Larnaky. Na oslobodzovaní rukojemníkov spolupracoval vtedajší somálsky prezident Mohammed Siad Barre aj niekoľko špecialistov z britskej elitnej jednotky SAS.
Únoscov riadiaca veža uistila, že ich požiadavky budú splnené. Dokonca ich presvedčila, že na letisku sú už ich druhovia z nemeckého väzenia. Preto súhlasili s výmenou za cestujúcich. Situácia bola ale dramatická. Únoscovia polievali cestujúcich rumom a koňakom z palubných zásob, "aby lepšie horeli", ako hovoril veliteľ teroristov.
Celá záchranná operácia začala 18. októbra o 2:05 a trvala sedem minút. Príslušníci GSG 9 odpálili núdzové dvere nad ľavým krídlom boeingu, vtrhli do lietadla a zaútočili na teroristov. Troch okamžite zastrelili, Palestínčanku Suhajlu Andrawesovú zasiahli do pľúc a nôh. Ešte na nosidlách sa so znamením victory domáhala, aby aj ju pred objektívmi kamier zastrelili. Z cestujúcich iba traja utrpeli ľahšie zranenia.
Záchranná akcia sa skončila úplným úspechom a príslušníci jednotky GSG 9 boli po návrate do Nemecka privítaní ako hrdinovia. Pri operácii pôsobil tiež vtedajší minister bez kresla Hans-Jürgen Wischnewski, ktorý potom vyhlásil: "Štát nesmie nikdy ustúpiť vydieraniu terorizmu."
Zaujímavý osud mala jediná únoskyňa, ktorá prežila operáciu v Mogadiše. Andrawesovú odsúdili na dvadsať rokov väzenia, avšak somálske úrady ju za nejasných okolností po dvoch rokoch oslobodili. Cez Bagdad sa dostala do Prahy, kde sa v zime 1978/79 liečila na klinike. Tu sa tiež stýkala s teroristom Ilyichom Ramírezom Sánchezom alias Carlosom, ktorý potom požiadal jej matku o Andrawesovej ruku. Andrawesová však podľa svojho tvrdenia Carlosovu ponuku odmietla, pretože slávny terorista mal podľa jej slov povesť sukničkára. V roku 1981 bola v Taliansku odsúdená v neprítomnosti na 30 rokov väzenia.
Potom sa dostala cez Damask do Nórska, kde žila s palestínskym manželom a dcérou. V roku 1991 dostala s celou rodinou v Nórsku politický azyl, jej totožnosť vypátrali až v októbri 1994. Po zatknutí v októbri 1995 ju vydali do Nemecka, kde ju v novembri 1996 odsúdili na 12 rokov väzenia za účasť na vražde a ďalších kriminálnych deliktoch v súvislosti s únosom lietadla v roku 1977. V roku 1997 jej bolo dovolené si trest odsedieť v Nórsku, o dva roky neskôr ju zo zdravotných dôvodov prepustili z väzenia.
